Žabí muž ušiel z Československa v strome. Libor oklamal komunistov a postaral sa o najbláznivejší útek

Libor vyšiel z vody premrznutý, vyčerpaný a po troch hodinách v ľadovej Dyji sotva cítil nohy. Nevedel presne, kde sa nachádza, a nemohol si dovoliť zastaviť. Ak by sa pomýlil alebo narazil na nesprávnych ľudí, všetko, čo dovtedy riskoval, by mohlo vyjsť nazmar. „Išiel som 18 kilometrov peši a ráno som si stopol bieleho Golfa. Našťastie v ňom sedeli dvaja príslušníci rakúskej polície,“ spomínal v Príbehoch železnej opony. Keď im vysvetlil, že ušiel z komunistického Československa a žiada o politický azyl, okamžite sa ho ujali – doniesli mu chlieb, päť druhov salámy a vychladené pivo.

Začínal úplne od nuly

Rakúske noviny priniesli jeho príbeh na titulnej strane a ukončili ho tým, že „Liborova budúcnosť je zatiaľ neistá“. V tom čase to bola čistá pravda. Libor síce získal to, po čom celé roky túžil, no zároveň prišiel o všetko, čo dovtedy vlastnil. Nemal domov, peniaze ani oblečenie. Jediné, čo si zo sebou priniesol, bol mokrý neoprén.

Prečítajte si tiež: Komunisti ju pripravili o veľkú lásku. Slávke ľudia nechcú veriť, že sa diali aj také veci

V utečeneckom tábore mu jeden Slovák požičal nohavice, aby nemusel ďalej chodiť v potápačskom obleku a Libor na tú pomoc nikdy nezabudol. Neoprén napokon predal ďalšiemu českému emigrantovi, ktorý ho chcel používať pri jazde na motorke. „Dal mi za to dva litre rumu a liter kofoly,“ spomínal s úsmevom Libor, ktorý chodil po Rakúsku v deravých topánkach, no ani to mu neprekážalo.

Tridsať mesiacov

Po prvý raz po mnohých rokoch mohol ísť kamkoľvek chcel bez toho, aby sa musel obzerať cez plece, či za ním nejde Štátna bezpečnosť alebo pohraničná hliadka. V Rakúsku si postupne našiel prácu ako vodič, získal trvalé bydlisko aj občianstvo. A keď si vybavil všetky potrebné dokumenty, mohla za ním legálne vycestovať jeho manželka so synom. Trvalo to dva a pol roka.

Prečítajte si tiež: Nakreslil sviňu a ihneď po ňom išli eštebáci. Viktor Beránek sa pod Rysmi zmieril a skamarátil s Bohom

„Manželka za mnou prišla po 30 mesiacoch. Keď som bol na colnici a vychádzala z auta, plakal som. Doma všetko nechala, len aby mohla ísť za mnou do Rakúska. Tých tridsať mesiacov odlúčenia od nej aj od syna bolo veľmi škaredých,“ odkázal Libor Veselský, žabí muž, ktorému plán úteku vyšiel dokonale – ukrytý v kmeni stromu splynul s riekou tak dokonale, že komunisti sa o jeho úteku dozvedeli až z rakúskych novín.