Žabí muž ušiel z Československa v strome. Libor oklamal komunistov a postaral sa o najbláznivejší útek
Ak ťa zastrelia, nedá sa nič robiť, vravel mu kamarát.
Bola nedeľa večer a v československých domácnostiach práve bežala populárna relácia Ein Kessel Buntes. Manželka sedela pred farebným televízorom v obývačke, zatiaľ čo Libor Veselský s kamarátmi posedával v jedálni pri starej čiernobielej televízii. Nebolo na tom nič výnimočné. Až do chvíle, keď pootvorili okno a začuli, že vonku začína pršať. „Idem,“ povedal muž, ktorý sa chystal uskutočniť jeden z najodvážnejších útekov cez železnú oponu. Ukrytý vo vydlabanom kmeni stromu sa mal nechať unášať prúdom ľadovej Dyje priamo popod mosty, na ktorých hliadkovali ozbrojení pohraničníci. Ak by si všimli jediný podozrivý pohyb, jedinú bublinku alebo len tieň človeka vo vode, jeho príbeh by sa skončil skôr, ako by sa vôbec dostal k hranici. Žabí muž však dokázal nemožné.
Za všetko mohla jedna veta
Liborov život sa zlomil pri obyčajnom rozhovore pri pive. Jeden z kamarátov, ktorého brat utiekol do Rakúska, sa ho raz medzi rečou opýtal, či by sa tam nechcel ísť niekedy pozrieť aj on. Libor bez veľkého rozmýšľania odpovedal: „Prečo nie?“ Netušil, že práve táto krátka veta ho pripraví o slobodu.
„To bola chyba a odsedel som si to,“ priznal po rokoch Libor, ktorý za nevinnú debatu skončil vo väzení. „Keď som sa vrátil, tak som sa oženil a chvíľu bolo všetko v poriadku,“ spomínal v relácii Príbehy železnej opony. Lenže pokoj dlho nevydržal. Nad jeho hlavou sa opäť začali kopiť problémy, hrozilo mu ďalšie väzenie a čoraz viac si uvedomoval, že ak zostane, môže za mrežami stráviť ďalšie roky. V tej chvíli si povedal, že radšej bude riskovať život, ako sa znovu pozerať na svet spoza väzenských mreží.
Žabí muž v neopréne
Libor najskôr veril, že sa cez železnú oponu dostane vzduchom. Kúpil si rogalo a celé týždne premýšľal nad tým, ako preletí ponad ostnaté drôty a strážne veže. Jeho plán však stroskotal skôr, ako sa vôbec priblížil k hranici. „Kúpil som si rogalo, ale havaroval som ním,“ spomínal po rokoch. Pri jednom z pokusov spadol z približne 30-metrovej výšky a mal obrovské šťastie, že vyviazol bez vážnych zranení. No rogalo bolo zničené. Zohnať nové alebo aspoň náhradné diely bolo v komunistickom Československu prakticky nemožné a Libor naň navyše nemal peniaze. Sen o slobode sa tak zdal byť opäť o niečo vzdialenejší.
Práve v tom období za ním prišiel kamarát s nápadom, ktorý na prvé počutie znel ako čisté šialenstvo. V ruke držal neoprén a potápačské fľaše, no zároveň vedel, že ani tie samy osebe nestačia. Pohraničníci na vodných tokoch vedeli, že niektorí ľudia sa pokúšajú dostať na Západ pod hladinou, a preto reagovali na každý podozrivý pohyb. Bubliny na hladine mohli znamenať rozsudok smrti.
Práve z tejto obavy sa zrodil plán, ktorý dnes patrí medzi najneuveriteľnejšie úteky z komunistického Československa – z Libora sa stal žabí muž.
