Žabí muž ušiel z Československa v strome. Libor oklamal komunistov a postaral sa o najbláznivejší útek
Ak ťa zastrelia, nedá sa nič robiť, vravel mu kamarát.
S kamarátmi našli mohutný kmeň stromu, vydlabali jeho vnútro, vyplnili ho polystyrénom, aby mal správny vztlak, spevnili ho kovovou trubkou a navŕtali otvor, cez ktorý mohla viesť hadička na dýchanie. Ich cieľ bol jednoduchý – 31-ročný Libor sa nemal podobať na človeka, ale na obyčajný kus dreva, akých po jarných dažďoch plávalo po Dyji množstvo.
Keď si na nohy pripol závažia, voda mu siahala presne po bradu a hlava zostala ukrytá vo vydlabanej dutine. Z diaľky nebolo vidieť nič, čo by pohraničníkov prinútilo spozornieť. Ostávalo už len jedno – čakať na noc, počas ktorej bude pršať. V daždi bývala viditeľnosť horšia a hladina rieky nepokojnejšia. To bola jeho jediná šanca.
Ak ťa zastrelia, nedá sa nič robiť
Na osudný večer spomína dodnes do najmenších detailov. Bola nedeľa a v televízii práve bežala populárna relácia Ein Kessel Buntes, ktorú sledovali tisíce ľudí po celom Československu. „Manželka sa v obývačke pozerala na farebnú televíziu a my fajčiari sme sa v jedálni pozerali na čiernobielu,“ rozprával po rokoch. Zrazu niekto pootvoril okno a zistil, že prší. Libor sa len pozrel na kamarátov a povedal vetu, ktorá definitívne rozhodla o jeho osude: „Tak idem.“
Krátko po polnoci 17. mája 1987 sa potichu presúval k rieke Dyja s vedomím, že o niekoľko minút vstúpi do vody, z ktorej už možno nikdy nevyjde. Jeho najlepší priateľ sa ho ešte raz pokúsil povzbudiť. „Ak ťa zastrelia, tak ťa zastrelia. Nedá sa nič robiť. Máš tu ženu a decko a ja sa o tvoju rodinu postarám,“ povedal mu.
Most smrti
Libor si však nepripúšťal žiadne zlé myšlienky a oblečený v neopréne vstúpil do vody. „Strach? Ja som strach nikdy nemal. Ja som sa narodil na ulici a v tom kmeni už bolo všetko rozhodnuté. Nemohol som vyliezť, aj keby ma zastrelili,“ priznal neskôr žabí muž. Keď sa ponoril do trinásťstupňovej vody, cesta späť už neexistovala. Prúd rieky pomaly zachytil kmeň a začal ho unášať smerom k najprísnejšie stráženej hranici v krajine.
