Kríženie opice a človeka sa páčilo aj Stalinovi. Bezcitný vedec narazil na prekážku, ktorá sa mu vypomstila
Prvá polovica 20. storočia nepoznala vo vede hranice.
Do histórie sa mohol zapísať v súvislosti s veľkým úspechom, ale on chcel zájsť ešte ďalej. Aj keď sa to dnes môže zdať ako myšlienka z nejakého sci-fi filmu, pred sto rokmi sa vôbec nezdala byť nemožná. Ruský vedec Ilja Ivanovič Ivanov pracoval vždy na hrane etiky a nepriečilo sa mu ani púšťať do experimentov, ktoré mohli mať až hororový záver.
Doba mu priala. V Sovietskom zväze v tej dobe panovala predstava, že veda je len slúžkou štátu a má pomáhať komunistom v budovaní superveľmoci. Ivanov sa preto pustil do niečoho, čo malo byť navždy zakázané.
Krížil, čo mu prišlo pod ruky
Ivanov pracoval v ústave, ktorý sa zameriaval na reprodukciu domácich zvierat a práve tam sa mu podarilo prísť na spôsob umelej inseminácie koní. Metóda znamenala to, že využívaním semena len špičkových žrebcov s najlepšou genetikou bol schopný priviesť na svet aj rovnako špičkové žriebätá. Hovorí sa, že jeden žrebec dokázal takýmto spôsobom oplodniť až 500 kobýl.
Zámer sa však neskončil kobylami, Ivanov chcel ísť oveľa ďalej. Páčila sa mu myšlienka medzidruhového kríženia. Rovnakú metódu inseminácia, ktorá fungovala pri koňoch, tak využíval aj pri zvieratách rôznych druhov. Takto sa mu podarilo vytvoriť viacero medzidruhových tvorov, keď skrížil zebru a osla, myš s morčaťom, kravu so zubrom či myš s potkanom.
V genetike nepoznal hranice, hoci už vtedy existovala časť vedcov, ktorí od podobných experimentov dávali ruky preč. No jemu sa darilo a preto začal koketovať aj s dovtedy nemysliteľnou myšlienkou - čo tak vytvoriť kríženca opice a človeka?
Stalin mal svoje temné plány
Keď o svojej myšlienke povedal pred odbornou verejnosťou prvýkrát, okamžite si získal aj sympatie Stalina.
