85-ročná Jaroslava sa takmer 20 rokov stará o ochrnutého vnuka. Stala sa Patrikovými rukami aj nohami

Napriek slovám lekárov sa však Patrik odmietol zmieriť s tým, že by mal zvyšok života iba nečinne ležať. Hoci mu úraz vzal možnosť hýbať sa, nevzal mu odhodlanie ani chuť niečo dokázať, a preto neprerušil štúdium, úspešne zmaturoval a neskôr pokračoval na vysokej škole. Dokončil magisterské štúdium medzinárodných vzťahov a európskych štúdií a podľa Českej asociácie paraplegikov CZEPA napokon vyštudoval dve vysoké školy.

Diplomovú prácu písal ústami

Keďže Patrik nedokázal používať ruky, spolu so svojimi najbližšími musel prísť na spôsob, ako bude pri štúdiu písať a ovládať počítač či tablet. Aj vtedy pri ňom stála jeho stará mama, ktorá spolu s jedným z jeho kamarátov vymyslela jednoduchú pomôcku zo špičky rybárskeho prúta.

Prečítajte si tiež: Po narodení postihnutého syna sa obrátil k alkoholu. Miro Noga časom pochopil, že sláva nie je všetko

„Babička s jedným kamarátom mi zo špičky rybárskeho prúta vyrobili takú tyčku, ktorú si dám do úst. Na všetko sme si museli prísť sami. Existujú síce rôzne programy reagujúce na hlas, ale ja neviem diktovať,“ vysvetľoval Patrik pre iDNES.cz. Z chlapca, o ktorom povedal, že zostane ležiacim pacientom, sa tak stal vysokoškolsky vzdelaný muž, ktorý sa napriek svojmu hendikepu nevzdal predstavy o plnohodnotnom živote. Dnes podľa CZEPA pracuje na čiastočný úväzok v cestovnom ruchu a svet okolo seba ovláda pomocou brady a moderných technológií. Za tým všetkým však celé roky stojí aj žena, ktorá mu pomáhala prekonávať jednu prekážku za druhou a nikdy ho nenechala samého.

Najťažšia otázka

Pražský byt, v ktorom spolu žili, postupne zaplnili najrôznejšie pomôcky a zdvíhacie zariadenia a celé bývanie museli prispôsobiť Patrikovmu hendikepu. Jaroslava však nechcela, aby sa život jej vnuka odohrával iba medzi štyrmi stenami, a tak s ním chodila aj na dovolenky a niekoľkokrát do roka ho vozila do Viedne za americkým špecialistom. Ani po rokoch totiž neprestávala veriť, že by sa jeho zdravotný stav mohol jedného dňa zlepšiť.

„Každý kvadruplegik je iný prípad. Patrik mal roztrieštené dva stavce, ktoré sa mu zapichli do miechy, ale prerušenú ju nemal,“ vysvetľovala Jaroslava pre iDNES.cz. Roky však plynuli a otázka, ktorú sa obaja snažili odsunúť do úzadia, bola čoraz naliehavejšia – kto sa postará o Patrika, keď pani Jaroslava už nebude vládať?

Ocenenie za obetavosť

Dnes má 85 rokov a od Patrikovej osudnej nehody prešlo už 18 rokov, počas ktorých ho každý deň polohuje, oblieka, kŕmi a sprevádza životom. Vo veku, keď mnohí seniori sami potrebujú pomoc svojich detí či vnúčat, tak stále zabezpečuje náročnú starostlivosť o človeka, ktorý sa bez pomoci druhých nezaobíde.

Situácia rodiny sa navyše nedávno ešte viac skomplikovala. Ako upozornila Česká asociácia paraplegikov CZEPA, opatrovateľská služba im pre nedostatok personálu vypovedala zmluvu a 85-ročná Jaroslava tak zostala na náročnú fyzickú starostlivosť o vnuka opäť takmer sama.  „Bez babičky Jaroslavy by to ale nešlo. Ona je jeho rukami, nohami aj najväčšou oporou,“ uviedla CZEPA, ktorá sa rozhodla jej neuveriteľnú obetavosť a takmer dve desaťročia nepretržitej starostlivosti oceniť.

Prečítajte si tiež: Tiché dieťa považoval za výhru v lotérii. Známy herec sa 20 rokov stará o chorého syna, ktorý ho zachránil

Jaroslavu Šimánkovú preto nominovala na cenu Pečující roku 2026, ktorá vzdáva hold ľuďom starajúcim sa o svojich blízkych. A hoci pani Jaroslava nikdy nečakala žiadne uznanie ani potlesk, jej príbeh je dôkazom toho, akú obrovskú silu môže mať láska jedného človeka.