Odbavovať sa na mojom postihnutom synovi, to je dno. Juraj Valach hejterke pripomenul, čo je hrdinské
Pre syna bojuje každý deň, teraz sa ho musel zastať.
Nadávky na vlastnú adresu sa časom naučil prehliadať. Keď sa však terčom krutých slov stal jeho syn, mlčať už nedokázal. Slovenský hokejista Juraj Valach, ktorý po smrti manželky vychováva dve deti so zdravotným znevýhodnením, narazil na niečo, čo označil za „desaťkrát prerazené dno“. Rozhodol sa preto verejne ozvať – nielen ako otec brániaci svoje dieťa, ale aj ako človek, ktorý chcel povzbudiť rodiny zažívajúce podobnú bezcitnosť.
Ako informoval portál Športový Čas, nepríjemná skúsenosť ho priviedla k rozhodnutiu, že na Instagrame prestane zverejňovať klasické príspevky a vypne komentáre. Sociálnu sieť síce plánuje naďalej používať a pridávať príbehy, no útok namierený proti jeho synovi Jergušovi bol hranicou, za ktorú už nechcel nikoho pustiť.
Tvrdá rana
Jurajov život sa zásadne zmenil po narodení dvojičiek Amálky a Jerguša. Na svet prišli predčasne, už v 25. týždni tehotenstva. Amálka vážila jeden kilogram, jej brat iba 800 gramov a lekári v prvých chvíľach nevedeli povedať, či prežijú. Jerguša museli podľa staršieho rozhovoru pre SME počas jediného týždňa trikrát oživovať.
Svoj boj napokon vyhral, no následky predčasného pôrodu si nesie dodnes. Kým lekári bojovali o život detí, v kritickom stave zostávala aj ich mama Simona. Juraj pri nej trávil dlhé dni plné neistoty, počas ktorých nikto nevedel, aké správy prinesie ďalšia hodina.
„Moja žena umierala 22 dní. Bolo to strašné, bola neustále v kritickom stave a nikto nevedel, čo bude ďalej,“ spomínal hokejista na najťažšie obdobie svojho života.
Simona napokon zomrela iba rok po ich svadbe. Juraj tak v krátkom čase prišiel o ženu, ktorú považoval za svoju osudovú lásku, a zostal otcom dvoch detí so zdravotnými problémami.
Amálka zápasí s miernejším postihnutím, Jergušov stav si však vyžaduje nepretržitú starostlivosť. Má kvadruparetickú formu detskej mozgovej obrny s dyskinetickými pohybmi. Nedokáže sa sám otočiť, posadiť ani chodiť, nevie používať ruky a vo všetkom je odkázaný na pomoc druhých.
„Niektoré dni sú také náročné, že sme radi, že sa ráno vôbec postavíme z postele,“ priznal v minulosti.
Napriek všetkému sa na sociálnych sieťach pravidelne delil nielen o náročné chvíle, ale aj o pokroky detí a spoločné zážitky. Práve tam však narazil na reakciu, ktorú už nedokázal prehliadnuť.
