Najlepšiu zbraň proti horúčavám objavili už starí Rimania. Ochladili ňou aj obrovské Koloseum
Ich päť zásad môže pomôcť aj dnes.
Ventilátory bežia naplno, klimatizácie nestíhajú a žalúzie zostávajú zatiahnuté aj uprostred dňa. Počas horúčav sa mnohí Slováci snažia znížiť teplotu doma, ako sa len dá. Podobný problém riešili už obyvatelia starovekého Ríma pred takmer dvetisíc rokmi. Nemali elektrinu ani klimatizácie, no napriek tomu sa im podarilo nájsť spôsob, ako ochladiť jedno z najväčších amfiteátrov svojej doby – legendárne Koloseum.
Staroveká klimatizácia
Riešenie, vďaka ktorému sa diváci počas horúcich dní cítili v Koloseu príjemnejšie, nieslo názov velárium. Išlo o obrovský systém plátenných pásov rozprestretých nad hľadiskom, ktoré chránili návštevníkov pred priamym slnkom počas dlhých gladiátorských hier. „Bolo rozhodujúce pre pohodlie divákov,“ uviedla historička architektúry Kristin Triffová z Trinity College pre magazín History. Podľa historikov sa Rimania inšpirovali starovekými Grékmi, ktorí podobné plátenné tienidlá využívali už vo svojich divadlách. V Ríme však celý systém zdokonalili a prispôsobili jednému z najväčších amfiteátrov svojej doby.
Na prvý pohľad mohlo velárium pripomínať obyčajnú markízu. V skutočnosti išlo o mimoriadne zložitú konštrukciu z viac ako 200 drevených stožiarov, stoviek lán, kladiek a veľkých pásov ľanového plátna. „Na jeho obsluhu potrebovali ľudí, ktorí vedeli pracovať s veľkými plachtami a vetrom,“ vysvetlil pre magazín History profesor rímskych dejín Edward Watts. Aj preto velárium neovládali robotníci, ale skúsení námorníci z cisárskej flotily v Misene. Historici sa zároveň domnievajú, že rozvinutie velária bolo samo osebe divadelnou atrakciou. Keď sa diváci usadili na svojich miestach, cisár mohol dať pokyn a obrovská plátenná strecha sa za pomoci stoviek mužov pomaly roztiahla nad ich hlavami.
Ako vysvetlila historička architektúry Triffová, velárium nezakrývalo celé Koloseum – v jeho strede zostal otvor, cez ktorý mohol unikať horúci vzduch. „Prúdenie vzduchu pravdepodobne prispievalo k tomu, že sa diváci cítili príjemnejšie,“ vysvetlila s tým, že práve preto niektorí historici prirovnávajú velárium k akejsi starovekej klimatizácii.
Tieň – luxus aj propaganda
To, akú hodnotu malo velárium, si veľmi dobre uvedomovali aj rímski cisári. Podľa historikov nechal cisár Nero niektoré plachty ozdobiť motívmi modrej oblohy a hviezd a organizátori hier ich uvádzali na plagátoch ako lákadlo. Úplne opačne sa zachoval cisár Caligula, ktorý údajne počas jedného horúceho dňa nariadil velárium nerozvinúť a nedovolil divákom odísť, aby demonštroval svoju moc nad poddanými.
Odborníci upozorňujú, že velárium bolo len jedným z riešení. Starí Rimania mali počas horúcich dní aj ďalšie zvyky a triky, ktoré im pomáhali zvládať extrémne teploty. Niektoré z nich by sa zišli aj dnešným Slovákom.
