Najlepšiu zbraň proti horúčavám objavili už starí Rimania. Ochladili ňou aj obrovské Koloseum
Ich päť zásad môže pomôcť aj dnes.
5. Architekt odporúčal stavať podľa slnka
O tom, ako si poradiť s horúčavami, premýšľali Rimania už pred dvetisíc rokmi. Rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio vo svojom diele De Architectura radil, aby sa domy v krajinách s horúcim podnebím stavali otvorenejšie a orientovali na sever alebo severovýchod. „Tak môžeme pomocou architektúry napraviť to, čo by príroda sama pokazila,“ napísal podľa portálu Getty Vitruvius, ktorý myslel aj na rozloženie miestností. Letné jedálne podľa neho patrili na severnú stranu domu, pretože zostávali počas dňa prirodzene chladnejšie a pobyt v nich bol zdravší aj príjemnejší.
4. Záhrady neboli len na okrasu
Rímske vily boli navrhnuté tak, aby medzi jednotlivými miestnosťami, nádvoriami a záhradami mohol prirodzene prúdiť vzduch. Dlhé priehľady cez dom pritom nemali len estetickú funkciu.
„Pohľady od hlavného vstupu do východnej záhrady alebo z Herkulovej galérie až na koniec vonkajšieho nádvoria nie sú len pôsobivé, ale aj praktické,“ uviedla odborníčka na vzdelávanie Shelby Brownová z Getty Villa. Podľa nej práve takéto riešenie pomáhalo usmerňovať prúdenie vzduchu a spríjemňovalo pobyt vo vile aj počas horúcich letných dní.
3. Voda bola nevyhnutnosťou
Ak bol výhľad na more luxusom, voda bola podľa odborníkov nevyhnutnou súčasťou rímskych víl. Fontány, bazény či vodné nádrže nechýbali takmer v každej záhrade. „Každá záhrada vo Villa Getty má bazény a fontány,“ pripomína Getty Museum. Voda podľa odborníkov nebola len ozdobou. Jej šumenie spolu so zeleňou vytváralo príjemnejšiu atmosféru a pomáhalo zmierniť pocit horúčavy.
Najbohatší Rimania si dokonca dopriali ešte väčší luxus. „Počas zimy si nechávali dovážať ľad z hôr a skladovali ho pod zemou, aby v lete udržali chladné nápoje či morské plody,“ spomínal pre Getty kurátor antických zbierok Kenneth Lapatin.
2. Žili podľa ročných období
Starí Rimania neprispôsobovali podnebiu len svoje domy, ale aj spôsob života. Tí, ktorí si to mohli dovoliť, počas leta opúšťali rozpálený Rím a odchádzali do víl pri mori alebo v kopcoch. „Rimania veľmi citlivo vnímali striedanie ročných období a tí, ktorí si to mohli dovoliť, odchádzali počas leta z Ríma, ktorý bol povestný horúčavou a dusnom, do svojich prímorských víl,“ vysvetlil Kenneth Lapatin.
Podľa neho bolo veľkou výhodou aj to, ak vila stála na mieste, kde ju ochladzoval morský vánok alebo vietor z okolitých kopcov.
1. Tieň bol základ
Najúčinnejším spôsobom boja s horúčavami podľa Rimanov nebolo ochladzovať vzduch, ale zabrániť tomu, aby sa priestory vôbec prehriali. Rovnaký princíp využívalo velárium nad Koloseom aj bohaté rímske vily.
„Zastrešené chodby vo vnútorných aj vonkajších nádvoriach poskytovali tienisté miesta na prechádzky a rozhovory, pričom ľudia mali zároveň výhľad na zeleň a chladivú vodu, ktorú bohatí Rimania počas horúcich dní veľmi oceňovali,“ uviedla Shelby Brownová. Aj po dvetisíc rokoch pritom ide o princíp, ktorý odporúčajú využívať aj odborníci – vytvoriť čo najviac tieňa a zabrániť tomu, aby slnko zbytočne prehrievalo budovy.
