Slovenské priezviská majú významy, na ktoré sme už zabudli. Najbežnejšie z nich nosil aj prezident
Zachovali sa v nich aj nárečové prvky z obdobia predspisovnej slovenčiny.
Zárodky budúcich priezvisk začali v podstate vznikať už v 13. storočí. Obyvateľov pribúdalo, preto ich bolo treba presnejšie rozlišovať a v latinských textoch sa začal používať opisný spôsob - napríklad pani Angela, dcéra komesa Bukena. Ako sme sa však dopracovali k ich dnešnej podobe, ktorá je pre nás tak dôležitá?
Opisovali vlastnosti jednotlivca
Prvé priezviská podľa Webmagazínu začali používať práve šľachtici. Tí ich odvodzovali od miesta, z ktorého pochádzali, o čom svedčia aj známe šľachtické mená nemeckého pôvodu s predložkou „von“.
Na Slovensku sa ich povinné a jednotné používanie ustálilo až na konci 18. storočia. Dovtedy sa ešte úplne nepodobali tomu, ako ich poznáme dnes. Boli to prímená, nededili sa, mohli mať podobu prezývky alebo opisovali vlastnosti človeka a často išlo aj o pomenovania podľa príbuzného - najčastejšie podľa otca.
Baláž, Tóth aj Szabó
„Prvé priezviská boli často naviazané na miesto pôvodu ich nositeľa (Prešovský, Spišák, Záhorák), zamestnanie (Tesár, Oráč), meno niektorého z rodičov (Matej, Matejov), ale aj na telesné či duševné vlastnosti (Malý, Chudý, Tichý),“ vysvetlila pre Webmagazín etnologička Katarína Nádaská. Priezvisko Kováč nosil aj prvý slovenský prezident Michal Kováč.
