Mala 16 rokov, keď ju okradli a zarobila si 50 korún. Janka Kovalčiková si herectvo sama predpovedala
Láska si ju našla v pravý čas.
Pre herectvo sa Janka Kovalčiková rozhodla až vo štvrtom ročníku na bilingválnom gymnáziu, pôvodne totiž chcela študovať medzinárodné vzťahy alebo sinológiu - čínsky jazyk, literatúru, históriu a kultúru. „Bola som z takej partie, že všetci išli na nejakú umeleckú školu - na fotku, na film, na grafický dizajn, na ilustrácie, maľby... Tak som si povedala, že nebudem horšia, že idem skúsiť herectvo, veď som chodila recitovať,“ priznala so smiechom.
Sem sa budem chodiť skrývať
Prešov, v ktorom vyrastala, bol v tom čase veľmi umeleckým mestom. Pravidelne sa tam organizovali vernisáže a vznikali nové hudobné skupiny, ona chodievala na premietania dokumentárnych filmov, k umeniu mala vždy blízko a podvedome asi už dávno tušila, že sa vydá práve touto cestou.
„Ešte keď som bola úplne malá, som hovorila, keď sme chodili na chatu na Domašu, že raz budem taká slávna, že sa sem budem chodiť skrývať. Že budem slávna herečka. Podľa mňa som to nejak vyslovila v detstve, potom som mala dlho dlho pauzu a potom som sa rozhodla,“ vysvetlila.
S Adamom sa absolútne dopĺňajú
Slová malého dievčatka sa napokon naplnili a z Jany Kovalčíkovej je dnes úspešná umelkyňa. Divadlo podľa nej dokáže šíriť dôležité myšlienky a je vďačná, že k tomu môže sama prispievať. Naučilo ju väčšej empatii, dokázala sa vžiť už do desiatok charakterov a prežiť mnohé situácie či emócie, ktoré by ju inak možno obišli. A práve to má na herectve najradšej.
