Záhrada nám v horúčavách vysychá pred očami. Pomôže jej lacný trik, ktorý dobre poznali už naše staré mamy
Pred horúčavami ochráni záhradu obyčajná vec.
Stačí niekoľko mimoriadne horúcich dní a záhrada, o ktorú sa celé týždne staráme, sa začne meniť pred očami. Listy vädnú, zem praská a voda po polievaní mizne rýchlejšie, než by sme čakali. Rastlinám pritom nemusí pomôcť ani každodenná zálievka. Dôležité totiž nie je iba to, koľko vody im doprajeme, ale aj to, ako dlho ju pôda dokáže udržať.
Ako uvádza portál Záhradkár, počas obdobia vysokých teplôt vstupuje Slovensko do nepriaznivej situácie aj pre nedostatok zrážok a pôdne sucho. Ak zostane zem vystavená prudkému slnku, jej povrch sa rýchlo rozpáli a voda sa z neho odparí. Pomôcť však môže jednoduchý a lacný postup, ktorý v záhradách využívali celé generácie pred nami.
Zabudnutá prikrývka
Naše staré mamy a skúsení záhradkári dobre vedeli, prečo nenechávať pôdu okolo rastlín úplne odkrytú. Zakrývali ju tým, čo mali poruke – pokosenou trávou, slamou, lístím či ďalším rastlinným materiálom. Dnes tento postup poznáme ako nastielanie alebo mulčovanie.
Vrstva nástielky bráni slnečným lúčom dopadať priamo na zem, spomaľuje stratu vody a pomáha zmierňovať prudké zmeny teploty. Pôda pod ňou preto zostáva dlhšie vlhká a korene nie sú vystavené takému prehrievaniu. Zároveň sa obmedzí rast buriny, ktorá by pestovaným rastlinám odoberala ďalšiu vodu a živiny.
Takúto ochranu ocenia najmä plodiny citlivé na presychanie, medzi ktoré patria rajčiaky, papriky, uhorky, cukety, tekvice či kapustoviny. Nástielka však prospeje aj jahodám, ovocným krom a mladým stromčekom.
Použiť pritom môžeme materiál, ktorý by sme možno inak považovali za záhradný odpad. Najjednoduchšou voľbou je pokosená tráva, ktorú treba nechať krátko preschnúť a následne ju voľne rozložiť okolo rastlín. Vhodná je tiež slama, suché zdravé lístie, nasekané zvyšky rastlín bez semien a chorôb alebo vyzretý kompost. Pod ovocné stromy, kry a do okrasných záhonov možno použiť aj drevnú štiepku či kôru.
