Opustil vozičkárku, nakoniec sám skončil zle. Marika Gombitová sa na Taliana Alberta nedokáže hnevať

Rozprávali sa po anglicky, smiali sa a vraj pôsobili tak, akoby okolitý svet na chvíľu prestal existovať. Keď bolo treba, bez váhania ju vzal z vozíka do náručia, preniesol cez schody alebo cez rušnú reštauráciu k stolu pripravenému pre dvoch. Ona sa spočiatku trochu červenala, no z jej úsmevu bolo zrejmé, že po dlhých rokoch bolesti opäť prežíva šťastie.

Najväčšia láska života

Muž po jej boku sa volal Alberto. „Najväčšia láska môjho života. Bol to Talian a staral sa o rodinné klenotníctvo. Zoznámili sme sa v roku 1987, keď som bola už sedem rokov na vozíčku, v Taliansku na večeri u našich spoločných známych,“ spomínala Marika Gombitová pre iDNES.cz. Iskra medzi nimi preskočila takmer okamžite. „Aj v tomto stave, v ktorom žijem, pracujú city, sympatie. To, čo robí život krásnym a zároveň zložitým. Sú to nejaké vlny, čo sa v nás dvíhajú a robia život naplnenejším,“ prezradila speváčka.

Prečítajte si tiež: Boli sme viac ako priatelia. Marika Gombitová a Vašo Patejdl sa v mladosti rozišli bez sĺz a výčitiek

Na rozdiel od mnohých ľudí Alberto nevidel vozík, ale ženu, do ktorej sa zamiloval. Keď ju prišiel navštíviť na Slovensko, bez váhania ju zdvihol do náručia, naložil vozík do auta a vyrazili na výlet. Keď bola ona v Taliansku, vynášal ju na tretie poschodie bez výťahu, predstavil ju svojej rodine, nechal jej vyrobiť vozík na mieru a vybavil konzultácie u popredných talianskych lekárov. Stále totiž veril, že sa raz opäť postaví na vlastné nohy, hoci ona sama už túto nádej dávno stratila.

Manželka na vozíku

„Nemal s ničím problém. Vzal ma do náručia, odniesol ma do auta, vozík dal do kufra a išli sme na výlet alebo do reštaurácie. Každý deň sme mali nejaký program. S ním som si prvýkrát od autonehody naplno neuvedomovala, že som na vozíčku,“ opísala Marika v rozhovore pre iDNES.cz.

Prečítajte si tiež: Zaľúbil sa do Gombitovej, no vybral si inú. Lehotský je s Helenkou 50 rokov, aj keď bol tvrdohlavý egoista

Ich vzťah naberal čoraz vážnejšie kontúry. Rozprávali sa o svadbe, plánovali spoločnú budúcnosť a dokonca uvažovali aj nad adopciou dieťaťa. Zdalo sa, že po rokoch bolesti našla Marika Gombitová človeka, ktorý jej vozík nikdy nebude považovať za prekážku. Netušila však, že najväčšou prekážkou nebude jej zdravotný stav, ale názory Albertovej rodiny. Jedného dňa prišiel za ňou do Bratislavy a už vo dverách cítila, že niečo nie je v poriadku.