Kristína bojovala o život a čakala na obličku: Rovesníci riešili zábavu, ja zas, či môžem vypiť pohár vody

Vie, že zdravie a ani obyčajný deň nie je samozrejmosť. Kristína Svetláková z Dolného Kubína už v mladom veku pochopila, že človek dokáže v sebe nájsť obrovskú silu - keď ho okolnosti k tomu dovedú. Rôzne zdravotné komplikácie od tínedžerských čias vyústili až do nutnosti transplantácie obličky. Na vhodného darcu čakala rok a pol a aj keď to neraz vyzeralo tak, že bojuje o holý život, dnes sa jej život vrátil do normálu a dokonca sa mohla stať aj mamou dvojročného chlapčeka. O celej ceste za zdravím a o procese transplantácie sa s Kristínou Svetlákovou pre DOBRÉ NOVINY zhovárala Tímea Gurová. 

Pamätáš sa na chvíle, keď si nemusela riešiť žiadne problémy so zdravím?

Áno, pamätám. Trvalo to krátko, ale bolo to dobré obdobie.

Starosti s obličkami začali už keď si mala asi 14 rokov. Ako sa to prejavovalo a čím všetkým si si prešla? Zistilo sa už, o aké genetické ochorenie išlo?

Často ma bolievalo brucho, to bol asi najčastejší symptóm. Trpela som nechutenstvom a jedla som naozaj málo. Stále však ešte neviem, ktorý gén spôsobil moje ochorenie.

Ako spočiatku vyzerala liečba a ako fungovala?

Na začiatku môjho ochorenia som chodila na pravidelné kontroly na nefrológiu raz za pol roka. Užívala som len špeciálny výživový doplnok, ktorý užívajú hlavne ľudia s ochorením obličiek. Jednoducho povedané - dodáva telu esenciálne aminokyseliny, ale bez dusíka, ktorý by museli obličky odbúravať. Pri ochorení obličiek je dôležité znížiť príjem bielkovín. Kvôli obličkám som mala aj vysoký tlak a aj na to som musela užívať lieky. Liečba fungovala tak rôzne. Raz boli výsledky dobré a raz nie.

Kedy po prvý raz padlo slovo dialýza a transplantácia?

Prvýkrát padlo slovo dialýza v roku 2019, keď som mala 23 rokov. V roku 2018 som prekonala infarkt myokardu. Moje príznaky infarktu však boli také, že ma asi 3 týždne bolela sánka a ďalšie 3 dni ma bez prestávky bolela hlava. Následne som teda šla na pohotovosť a tam mi z odberu krvi zistili zvýšené hodnoty pre infarkt myokardu (tzv. troponín). Potom v roku 2019 sa moje obličkové parametre začali výrazne zhoršovať. Došlo to až do takého štádia, že som šla na našitie AV fistuly (to je cievny prístup na pravej, alebo ľavej ruke, cez ktorú sa vedie dialýza) v hodine dvanástej. Bolo mi strašne zle. Obličky už neboli schopné dostatočne filtrovať odpadové látky. Po našití AV fistuly, žiaľ, nefungovala, a tak som musela podstúpiť ďalší zákrok na rozšírenie cievy. Mal to byť malý neinvazívny zákrok, no nakoniec ma otrávili oxidom uhoľnatým, a ja som v posteli prevracala celý deň, točila sa mi hlava, nevedela som sa postaviť, sadnúť si. Bol to pre mňa strašný zážitok. 14. mája 2019 som nastúpila na dialýzu.

Na dialýzu si dochádzala trikrát do týždňa po štyri hodiny. Bežný človek si asi neuvedomuje, čo všetko to v dennom fungovaní znamená a aké rozsiahle obmedzenia musí pacient znášať. Čo všetko sa teda v tvojom živote zmenilo?