Od Ivana musela odísť, aby prežila. Klára Trojanová žiari pri architektovi, ktorý ju ľúbi aj ako pavúčicu
Ženy majú zvládnuť všetko, vraveli jej.
„Musela som odísť, aby som prežila,“ priznala česká herečka Klára Pollertová. Po troch desaťročiach manželstva s Ivanom Trojanom urobila rozhodnutie, ktoré v roku 2022 šokovalo verejnosť, no jej zachránilo život. Dnes sa herečka a speváčka opäť usmieva – po boku architekta Michala našla pokoj, o akom roky len snívala.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=122247483248130760&set=a.122123120852130760
Temnota, ktorá trvala 18 rokov
Navonok tvorili jeden z najstabilnejších párov českého šoubiznisu. Klára Pollertová a Ivan Trojan spolu vychovali štyroch synov, prekonali náročné obdobia aj herečkine dlhoročné depresie. Jej psychické problémy sa začali po narodení syna Josefa v roku 2001. To, čo spočiatku vyzeralo ako vyčerpanie po pôrode, sa postupne zmenilo na dlhoročný boj s depresiami. „V jednej chvíli som si chcela odseknúť ruky, pretože ma tak veľmi boleli, až som ich nechcela mať,“ spomínala v relácii 13. komnata. Bolesť podľa nej nebola len psychická, ale aj fyzická a až po rokoch si uvedomila, odkiaľ pramenila.
„Dnes, keď sa na to pozerám spätne, to vidím oveľa jasnejšie. Bola som úplne vyčerpaná. Súviselo to s pôrodom, materstvom aj so všetkým ostatným okolo. V našej rodine boli ženy vždy zvyknuté všetko zvládnuť. Mama všetko zvládla, babka tiež, a tak som bola nastavená aj ja. Hovorila som si: Veď to zvládnem aj ja. Dve malé deti, manžel neustále v práci... Bola som presvedčená, že to zvládnem sama,“ priznala Klára, ktorá navonok pôsobila pokojne a vyrovnane, no v súkromí zápasila s hlbokými výkyvmi nálad aj záchvatmi agresivity.
Bolela ju krv
„Dlho som vôbec netušila, čo sa so mnou deje. Prestala som mať dobrú náladu, bola som uplakaná, podráždená a agresívna,“ priznala. Situáciu zhoršovalo aj to, že jej manžel Ivan Trojan bol pre množstvo práce často mimo domova. „Prechádzal z jednej roly do druhej,“ spomínala. Rozhodujúci okamih prišiel, keď ju sestra presvedčila, aby vyhľadala odbornú pomoc.
„Mala som pocit, že mám hlavu úplne odpojenú od tela, akoby som sa na seba pozerala zhora. Bolela ma krv, cítila som, ako mi prúdi telom. Bolel ma celý svet,“ opísala svoje psychické aj fyzické trápenie. Neskôr pochopila, že problém nespočíva len v chorobe, ale aj v tom, že roky zabúdala sama na seba.
