Holými rukami museli zabíjať zvieratá. Manželia po incidente s veľrybou prežili 117 dní na otvorenom oceáne
Manželia počas boja za prežitie ukázali silu svojej oddanosti.
Láska v dobrom aj v zlom. Keď si pred oltárom sľubovali vernosť, netušili, že ich láska a manželstvo prejde skúškou, ktorú iné páry v živote nezažijú. Maurice a Maralyn Baileyovci totiž strávili na otvorenom oceáne 117 dní, kým sa dočkali pomoci. V tých chvíľach už boli zmierení aj s myšlienkou, že jeden z nich ďalšie dni neprežije. Hnacím motorom na ceste za záchranou bola pritom práve Maralyn, ktorá sama nevedela plávať.
Na ceste za novým životom
Pri predstave páru, ktorý sa plaví na jachte, si väčšina ľudí predstaví nejakú zámožnú dvojicu. V tomto prípade to však bolo inak. Pre Mauricea a Maralyn bola jachta ich jediným majetkom. On bol utiahnutý samotár, ktorý pracoval ako obrábač kovov. Svoju prvú lásku v živote stretol, keď mal už 30 rokov – bola to práve Maralyn.
Tá bola atraktívna, spoločenská a mnoho ľudí nechápalo, prečo tak učaroval práve on. Vzali sa a krátko na to sa ukázalo, ako jej dobrodružná povaha a jeho samotárstvo nádherne zapadlo do seba. Maralyn prišla s návrhom, aby rozpredali celý svoj majetok, kúpili si loď a vydali sa do sveta.
Ich konečným cieľom mal byť Nový Zéland, kde mali začať nový život. Nápad, ktorý vyzerá ako chvíľková nerozvážnosť, však mali do detailov premyslený. Na prestavbe jachty pracovali päť rokov a Maurice prešiel aj kapitánskymi skúškami, pričom sa naučil aj navigovať loď pomocou hviezd.
Ich loď však nemala žiadne moderné vybavenie vrátane rádia, čo bolo ich vedomé – a ako sa neskôr ukázalo – aj zlé rozhodnutie. Maurice prosto nechcel mať akékoľvek spojenie so svetom a na plavbe si túžil vychutnať samotu. Maralyn mala za úlohu starať sa o kuchyňu. Na more vyrazili 28. júna 1972 z anglického Southamptonu, Maralyn mala v tom čase 31 rokov, Maurice 39.
Takmer všetko bez problémov
Prvé mesiace na vode boli ukážkové. Užívali si plavbu a Maralyn sestre z každého zastavenia posielala pohľadnice. V tej dobe nebol iný spôsob, ako dať o sebe vedieť. „V poslednej pohľadnici z Panamy mi písala, že nebojte sa, že teraz o sebe nedám vedieť, prechádzame cez Galapágy,“ spomínala jej sestra po rokoch pre BBC. To, že od sestry nemá žiadnu správu, teda nepovažovala za podozrivé.
Cesta z Panamy na Galapágy mala podľa plánov trvať desať dní, ich plavba sa však skončila na šiesty deň. Práve vtedy do trupu ich lode narazila obrovská veľryba. Od tohto momentu trvalo 40 minút, kým sa ich jachta úplne potopila. Stalo sa tak 4. marca 1973. V tej chvíli sa sústredili na to, aby svoj záchranný nafukovací čln vybavili najväčším množstvom zásob.
Nasledujúce štyri mesiace napokon strávili v člne bez motora, do ktorého sa im podarilo premiestniť niekoľko nádob s vodou, 33 konzerv jedla či kompas. Ich jedinou možno záchranou bolo prosto vydržať a prežiť, kým sa v ich blízkosti objaví iná loď. Zásoby sa po čase minuli a manželom neostalo nič iné ako siahnuť na extrémnejšie spôsoby toho, ako sa udržať nažive.
