Krúpy po búrke nezametajte. Keď ich rozrežete, uvidíte tajomstvo, ktoré vás poriadne prekvapí
Uvidíte fascinujúci záznam jej cesty.
Po niekoľkých dňoch extrémnych horúčav zasiahli Slovensko prvé silné búrky a máme sa pripraviť na ďalšie. Mimoriadne silná smršť sa v utorok prehnala okolím Michaloviec a Zemplínskej šíravy, kde podľa portálu iMeteo.sk padali krúpy s odhadovaným priemerom až štyri centimetre. Takéto ľadové gule už dokážu poškodiť autá, strechy, skleníky aj úrodu. Krúpy majú však aj svoje tajomstvá.
Ak by ste jednu z nich rozrezali napoly, neuvideli by ste iba kus ľadu. Vedci hovoria, že v jej vnútri je zapísaná história celej búrky a jednoduchý experiment môžete vykonať aj doma.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/reel/2791031421260650
Letokruhy stromov
„Keď krúpu rozrežete, uvidíte záznam o búrke, z ktorej pochádza. Každá vrstva rozpráva svoj vlastný príbeh,“ vysvetlila meteorologička Becky Adams-Selinová v relácii NOVA, ktorá sa venovala výskumu krúp. Krúpy vznikajú vo vnútri búrkových oblakov, kde silné vzostupné prúdy vynášajú dažďové kvapky do veľmi chladných vrstiev atmosféry. Tam zamrznú a postupne na seba naberajú ďalšie vrstvy ľadu.
„Keď získame krúpu, môžeme z nej odrezať tenký plátok a vyleštiť ho na rovnakú hrúbku. Už samotným pohľadom na takýto rez dokážeme získať množstvo informácií,“ priblížila Adams-Selinová. Podľa nej sa vrstvy vo vnútri krúpy podobajú letokruhom stromov. Každá vznikla za iných podmienok vo vnútri búrkového oblaku. „Vidíme jednotlivé vrstvy a podobne ako letokruhy stromov predstavujú rôzne podmienky, v ktorých krúpa počas svojho rastu vznikala,“ dodala.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/watch/?v=967905702528820
Aj americké Národné laboratórium pre výskum silných búrok (NSSL) vysvetľuje, že jednotlivé vrstvy vznikajú podľa toho, ako rýchlo na povrchu krúpy zamŕza voda. Ak zamrzne okamžite, vytvorí sa zakalená vrstva plná vzduchových bublín. Ak zamŕza pomalšie, vzniká priehľadný ľad. Experti preto hovoria, že každá väčšia krúpa je akousi prírodnou kronikou. „Krúpa je vlastne malé laboratórium. Vo svojej kryštalickej štruktúre uchováva celý záznam svojho vývoja,“ povedal v relácii NOVA vedec Anthony Bernal Ayala.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/TomSkilling/posts/pfbid0BGE1Tzpe8T25Kee61cUcnnrNTt7DFtRAEbLKWaKaQBA5y8UqsR78bhHa6JW5Mpfsl
Čo dokáže polhodinová búrka
Odborníci dnes väčšie krúpy fotografujú, skenujú v troch rozmeroch, vážia a následne ju rozrežú na tenké plátky. Pomocou špeciálnych polarizačných filtrov skúmajú ich kryštalickú štruktúru a zloženie jednotlivých vrstiev. Vďaka tomu dokážu rekonštruovať cestu, ktorú ľadová guľa absolvovala počas búrky. „Aby krúpa dorástla do priemeru približne päť centimetrov, s veľkou pravdepodobnosťou strávila vo vnútri búrky viac než pol hodiny, počas ktorej ju vzostupné prúdy opakovane vynášali nahor a následne nechávali klesať,“ prezradil vedec Ayala.
Výskumníci pritom krúpy nerozrezávajú len zo zvedavosti. Každá z nich totiž ukrýva cenné informácie o podmienkach vo vnútri búrkového oblaku. Spojením údajov z ich vrstiev s radarovými meraniami dokážu lepšie pochopiť, ako krúpy vznikajú, rastú a padajú na zem. Získané poznatky následne využívajú na zdokonaľovanie meteorologických modelov a radarových systémov, aby dokázali vydávať presnejšie výstrahy pred nebezpečnými búrkami.
Experiment na doma
Hoci vedci skúmajú krúpy pomocou špeciálnych laboratórnych prístrojov, niečo z ich „tajomstiev“ môže objaviť aj laik.
