Pri klimatizácii robíme stále tú istú chybu. Podľa lekára nás môže stáť imunitu aj podporiť baktérie
Klimatizácia môže pomáhať, ale aj škodiť.
Veľkú úlohu zohrávajú aj filtre. Ak sa pravidelne nečistia, môžu sa v nich hromadiť prach, peľ či plesne, ktoré sa následne dostávajú späť do ovzdušia. „Pre alergikov to môže znamenať zhoršenie symptómov ako kýchanie, upchatý nos či svrbenie očí. Navyše sa môže zhoršiť priebeh chronických respiračných ochorení, ako je astma,“ varuje Solčiansky s dodatkom, že zanedbané klimatizačné systémy môžu vytvárať vhodné podmienky aj pre baktérie.
avízo
Spomína napríklad baktériu Legionella pneumophila, ktorá spôsobuje legionársku chorobu – závažný zápal pľúc. Riziko predstavujú aj ďalšie mikroorganizmy schopné vyvolať ochorenia dýchacích ciest. Pravidelná údržba a čistenie klimatizácie preto nie sú len otázkou komfortu, ale aj zdravia.
Ako ju používať
Chyby robíme často aj za volantom. Mnohí vodiči si nastavujú výduchy tak, aby studený vzduch smeroval priamo na tvár alebo telo. Podľa MUDr. Ladislava Solčianskeho to môže viesť k prechladnutiu svalov, stuhnutému krku, bolestiam chrbta, bolestiam hlavy či zápalom horných dýchacích ciest. Oveľa vhodnejšie je nasmerovať prúdenie vzduchu mimo priameho kontaktu s telom.
Medzi menej nápadné dôsledky klimatizácie patria aj suché oči, podráždené hrdlo, pocit sucha v ústach alebo nose. Suchý vzduch navyše podporuje odparovanie vody z pokožky aj slizníc, pričom človek nemusí pociťovať smäd tak intenzívne ako vonku na slnku. Aj preto odborník odporúča nezabúdať na pravidelný pitný režim aj počas pobytu v klimatizovaných priestoroch.
To však neznamená, že by sme sa klimatizácii mali úplne vyhýbať. Naopak, správne nastavené a pravidelne udržiavané zariadenie môže byť počas extrémnych horúčav veľkým pomocníkom. Podľa lekára je obzvlášť prínosné pre ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami, vysokým krvným tlakom alebo pľúcnymi chorobami, ktorým pomáha znižovať záťaž organizmu a predchádzať kolapsovým stavom či dehydratácii.
