Keď zachraňoval sestru, prežil klinickú smrť. Marián Čekovský je po veľkej chybe zamestnancom stvoriteľa
Ešte máš čas, hovoril mu hlas na áre.
„Klinickú smrť si pamätám, bol to pre mňa neprenosný zážitok. Videl som asi to, čo každý uvidí, kto si to zaslúži. Neviem, ako to je, ale ja ako 15-ročné decko som zrazu uvidel mamu v čakárni, keď som odišiel. Bol som niečo bez rúk a bez nôh, videl som seba, videl som všetko možné okolo,“ spomínal na cennú lekciu do života. Dnes vraj o klinickej smrti nedokáže hovoriť viac ako 10 sekúnd, pretože je to preňho ťažké. Nikdy však nezabudne na slová, ktoré počul jasne – ešte máš čas.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=828195202370342&set=pb.100055396106925.-2207520000&type=3
Zamestnanec stvoriteľa
„Istým spôsobom si myslím, že bolo zhora nariadené, že si ma zavolali hore na koberček na chvíľku a klinická smrť bola taká, že: ‚Poď sem, ty, na chvíľku.‘ V ten deň som pochopil, že som malou súčasťou veľkého celku, ale ten celok bezo mňa by nebol taký dokonalý,“ prezradil Marián Čekovský, ktorý sa odvtedy na nič nehral a vždy bol len sám sebou. Dáva si tiež pozor na to, akú hudbu vytvára a aby to nebol len zhluk nejakých obchodných rozhodnutí človeka, ktorý nevyužil svoje schopnosti.
„Tomu sa hovorí premárnený život s kapsami plnými peňazí,“ vysvetlil a s obrovskou pokorou hovorí, že od klinickej smrti sa cíti ako „zamestnanec stvoriteľa“. Dnes ako štvornásobný otec žije najmä pre svoju rodinu a priznáva, že práve jeho deti zotreli z jeho duše všetok smútok, ktorý počas života prežil.
