Keď zachraňoval sestru, prežil klinickú smrť. Marián Čekovský je po veľkej chybe zamestnancom stvoriteľa
Ešte máš čas, hovoril mu hlas na áre.
„Verím v Boha a dokonca priamo jemu. Niektorí veria v Boha a je verím Bohu,“ hovorí Marián Čekovský. Práve táto veta akoby v sebe niesla všetko, čo v živote prežil. Stratu milovaného otca, ktorý tragicky zomrel na lodi, aj klinickú smrť, počas ktorej „si ho hore zavolali na koberček“. Z východniara, ktorého museli vychovávať sociálne pracovníčky, sa stal muž, ktorý vie, čo je skutočne dôležité.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=179730652769&set=pb.100055396106925.-2207520000
Svadba tety Jany
Odmalička ho vraj definujú tri „h“ – hudba, humor a Humenné. Veď už jeho príchod na tento svet začal ako dobrý vtip. „Marián, Marián, voda!“ kričala jeho mama Eva po svojom mužovi, keď ako dvaja hudobníci práve vyhrávali na svadbe tety Jany. Na otázku, aká voda, odpovedala speváčka nahlas: „Veď plodová!“
„Narodil som sa počas svadby a možno to malo na mňa nejaký vplyv. Tá hudba určite,“ prezradil v relácii SME TU Marián Čekovský, ktorý prežil veselé detstvo, hoci jeho rodičia museli zarábať v zahraničí a jeho so sestrou Ľubicou vychovávali sociálne pracovníčky.
Dobrý deň, teta
„Rodičia cestovali do Nórska a do Švédska, kde hrávali s veľkým súborom, takže my sme museli zostať v mieste bydliska, to bolo v tom čase v meste Humenné. Bolo to dosť nepríjemné, pretože socializmus v tom čase neumožňoval, aby sme zostali u starých rodičov. Starí rodičia nás mohli navštevovať u špeciálnych sociálnych pracovníkov, ktorí sa o nás starali dva alebo tri mesiace. Bolo to také systémové opatrenie, ktoré bolo v tom čase veľmi nepríjemné,“ zaspomínal si na neľahké detstvo.
„A bola to teta Beta, pani učiteľka, ktorá od rána do večera len sedela a fajčila. Takže my sme boli u nich. Bolo to smutné, keď prišla moja mama po troch mesiacoch z Nórska a zo Švédska s otcom a my sme pozdravili moju mamu, že ‚Dobrý deň, teta, moja mamka sa vráti!‘ Mama sa rozplakala a od toho obdobia si pamätám, že už nechcela nikdy cestovať,“ povedal otvorene Marián Čekovský. Mal len šesť rokov, keď jeho život poznačila ďalšia obrovská rana.
