Po nečakanom rozvode prišli najťažšie rána. Alena Heribanová začala žiť inak až pri manažérovi Konradovi
Osudu je za mnohé vďačná.
S bývalým manželom spolu nechceli byť zo zvyku ani z povinnosti, preto sa ich životné cesty po 39 rokoch spoločného života rozišli. Alene Heribanovej a Jozefovi sa však podarilo niečo, čo po rozchode dokáže len málokto – zostali priateľmi a navzájom sa rešpektujú. Svoje bezpečné miesto našla známa moderátorka po boku partnera Konrada. „Je to iný spôsob života, ale som zaň osudu vďačná,“ prezradila v jednom z najnovších rozhovorov a poodhalila aj čosi zo začiatkov svojej kariéry, ktoré vôbec nevyzerali tak jednoducho, ako by si mnohí predstavovali.
Východisko z núdze
Po ceste zo školy sa vždy zastavila u istej sudetskej Nemky, ktorá ju učila po nemecky. Cudzie jazyky Alene Heribanovej otvárali dvere už v detstve. Odmalička veľa čítala, recitovala a najradšej zo všetkého rozvíjala ducha. Na trenčianskom gymnáziu, ktoré navštevovala, sa žiaci s učiteľmi často rozprávali o filozofoch a rozoberali hlboké témy o ľudskom myslení. Aj preto sa neskôr rozhodla pre štúdium angličtiny a slovenčiny práve na Filozofickej fakulte.
Pôvodne síce chcela byť archeologičkou, no detského sna sa napokon vzdala a inšpirovaná mamou, ktorú nesmierne obdivovala, sa rozhodla stať učiteľkou. „Mojou ambíciou bolo vyučovať angličtinu na gymnáziu a veľmi som sa na to tešila. Lenže v tom čase boli v Bratislave iba dve gymnázia, kde sa vyučovala angličtina a ani na jedno som sa nedostala. Vtedy som si na dverách našej školy všimla plagát s oznamom o konkurze do televízie. A šla som naň. Bolo to skôr východisko z núdze,“ priznala v rozhovore pre denník SME.
Na niečo také nebola zvyknutá
Práve s hlásateľstvom si známu moderátorku verejnosť najviac spája dodnes. Výber tohto povolania však vôbec nebol taký priamočiary, ako by si mnohí predstavovali. Jej začiatky v tomto remesle sa rodili pomerne ťažko.
„Veľmi dobre si na to pamätám, pretože to bola taká prvá ťažká skúška v mojom živote. V tom zmysle, že som ukončila univerzitu, angličtinu - slovenčinu, a zistila som, že som ako občianka druhej kategórie. Nebola som v patričnej strane a angličtina bol stále jazyk, ktorý nebol celkom preferovaný na školách. Myslím, že sa vyučovala na dvoch gymnáziách v Bratislave a na tie ma nezobrali, takže som hľadala možnosti, ako pokračovať v živote ďalej,“ spomínala v rozhovore pre Pravdu.