Prepáčila mu listy, telefonáty aj vzťahy. Terézia prežila polstoročie s Jozefom Kronerom vďaka tolerancii

Keď fanúšikovia divadla a filmov hlasovali za najväčšieho herca 20. storočia, nemali to ťažké. S odbornou verejnosťou sa zhodli na jedinom mene Jozef Kroner. Bol to herec, akých je málo. Umelec, ktorý by 20. marca oslávil 100 rokov, nežil pre ocenenia, ale pre divákov, ktorým každú svoju postavu pretkal človečinou. Herectvo mu priniesol nielen celoživotnú vášeň, ale aj veľkú lásku, ktorá trvala takmer polstoročie. S talentovanou herečkou Teréziou Hurbanovou ich navždy spojila hra Kubo.

Z dvanástich prežili deviati

Malý Jožko Kroner sa narodil na Kysuciach v maličkom železničiarskom domčeku otcovi Ľudovítovi a mame Márii, ktorá bola jednou z prvých slovenských výpravkýň. „Vlaky vypravovala v kroji, bosá a takmer vždy tehotná,“ spomínal pre Život Vladimír Gajdošík, predseda Spolku rodákov Jozefa Kronera. Súrodencov v rodine bolo až dvanásť, ale nie všetci sa dožili dospelosti.

Tri malé detičky v rodine Kronerovcov zomreli v útlom veku, Jozef prežil, aj keď jeho rodičia mali čo robiť, aby uživili toľko hladných krkov. „Chudoba nás robila bohatšími v niečom inom, dostávali sme dary najvzácnejšie – dary dobra,“ vysvetlil Jozef Kroner. Často hovoril o detstve plnom radosti, šťastia, ale aj biedy, hladu a bitiek.

Javisko bolo v obývačke

„Jeho otecko si ako veľký milovník života často trošku vypil a potom vraj niekedy mával aj také nálady, že si postavil všetky deti do radu, zobral remeň, prehol ich cez koleno a vymlátil. Rýchlo mu to prišlo ľúto, chcel si ich udobriť, tak im navaril plný kotol gulášu. Potom všetci sedeli a jedli. On rozprával krásne rozprávky, príhody zo života. Otec mi hovoril, že on a jeho súrodenci sa vždy tešili na tú bitku, lebo vedeli, že potom príde guláš,“ spomínala v dokumente Radosť zo života Jozefova dcéra, herečka Zuzana Kronerová. Herecký talent zdedila práve od starého otca Ľudovíta, ktorý bol ochotníckym režisérom.

Kysučania skúšali divadlo u Kronerovcov doma, kde sa im pod nohami motalo deväť detí a medzi nimi aj malý Jozef. „Vyhnali nás do takej malej medzierky medzi dve postele a v obývačke sa skúšalo, to bolo javisko,“ spomínala v dokumente Jozefova sestra, výtvarníčka Zuzana Vaňousová. Divadlo nakoniec začali skúšať aj deti, ktoré si vyrobili bábky a predstavenia hrali v prasacom chlieve. Aj keď sa hraniu ochotnícky a príležitostne venovali viacerí súrodenci, profesionálnom sa stal iba Jozef. Ale nie hneď.

Pretancoval celú noc

Článok pokračuje na ďalšej strane: