Dobré noviny
Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu otvorenejší a priateľskejší. Ale pije sa naozaj priveľa
Silvia Mabena
Silvia Mabena

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu otvorenejší a priateľskejší. Ale pije sa naozaj priveľa

Kenský lekár Kipchanga Chemwotei Sakong dnes považuje Slovensko za svoj domov.
Kenský lekár Kipchanga Chemwotei Sakong dnes považuje Slovensko za svoj domov. — Foto: Archív K.CH.Sakong

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel. Dnes pomáha na covidovom oddelení vo Vranove nad Topľou a stará sa o pacientov aj vo svojej ambulancii. Prečo sa usmievavý internista usadil tam, kde "nič nie je"?

Narodil sa a vyrastal v malej kenskej dedinke Kaptolelio pod horou Mount Elgon. Hoci chcel byť vojakom, stal sa lekárom. Napriek túžbe vrátiť sa po štúdiách medicíny do rodnej Kene, domovom sa mu stalo Slovensko. Práve tu si našiel manželku, vychováva štyri deti a otvoril si súkromnú ambulanciu.

V rozhovore s kenským lekárom Kipchangom Chemwoteiom Sakongom sa dozviete:

- ako sa prejavuje kultúrny šok zo Slovenska
- akí netrpezliví vedia byť slovenskí pacienti
- účinné zbrane aj proti koronavírusu
- o zábavnej náture východniarov

Základnú aj strednú školu vyštudoval Kipchanga Chemwotei Sakong na kenskom vidieku. Foto: Archív K.Ch.Sakong

Pochádzate z kmeňa ultrabežcov. Nedávno váš krajan zvíťazil na košickom maratóne. Behávate aj vy?

Och, nie. Niekto musí aj povzbudzovať. Veľa som sa ja nabehal ako chlapec z domu do školy a späť.

Vedeli ste už ako chlapec, že chcete byť lekárom?

U nás v Keni mávajú deti rôzne ambície. Chcú byť pilotmi, vojakmi, inžiniermi, ekonómami, lekármi. Populárne sú spoločensky uznávané profesie. Aj ja som mal sny o svojej budúcnosti, no byť lekárom to nebolo. Dlho som totiž veril, že lekárom môže byť iba čistý jednotkár a ja som mal zopár dvojok. Chcel som byť vojakom. Bol som aj na výberových skúškach pre kadetov, ale nezobrali ma, lebo rodičia nedali úplatok. Oni nechceli, aby som bol vojak.

Tak ste sa stali čistým jednotkárom?

Otcovi veľmi záležalo, aby sme mali vzdelanie. Sám to dotiahol na maturitu vyššieho stupňa, čo v tých časoch bolo v Keni pre dedinského chlapca výnimočné. Keď videl, že sa na miestnej strednej škole nerozvíjam, zariadil mi v druhom ročníku prestup na uznávanú Nakuru High school. Priznám sa, že som tam bol „vyhúkaný.“ V Keni dávajú študentom podľa výsledkov pozíciu v ročníku. V mojom ročníku bolo vtedy 225 študentov. Po prvom roku som bol na pozícii 78. Odľahlo mi trochu, myslel som, že budem medzi poslednými. Do maturít a záverečných skúšok som sa prepracoval na 17. miesto v ročníku.

Potom ste už uvažovali nad medicínou?

Ani nie. V Keni som začal študovať matematiku a ekonómiu. Susedka pracovala na ministerstve školstva v Nairobi a vedela o zahraničných štipendiách. Mal som povesť výborného študenta, asi preto mi povedala o možnosti študovať na Slovensku alebo v Rusku. O Rusku som vedel, že je tam veľká zima. Vybral som si teda Slovensko, o ktorom som takmer nič nevedel. Takto som požiadal o štúdium na Slovensku, kde sa dala študovať medicína. Bola to veľká náhoda, ale doteraz som za ňu veľmi vďačný.

Kipchanga Chemwotei Sakong (vľavo, prvý zľava) ako dieťa so súrodencami. Foto: Archív K.Ch.Sakong

Slovensko nebola vysnívaná krajina

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?