Dobré noviny
Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové zmesi? Hanbil by som sa sám pred sebou
Andrea Petrovčinová
Andrea Petrovčinová

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové zmesi? Hanbil by som sa sám pred sebou

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania dokonca tvrdia, že cestovať a preniknúť do všetkých kútov sveta majú v genetike.

Práve sem pred 75 rokmi prišiel aj Jusuf Abazovič, ktorého väčšina potomstva dnes prekvitá vo vychýrenej zmrzlinárni U Jusufa. V rozhovore o ňom, sekaní ľadu z Dunaja, doma vyrobenej, ručne oškrabávanej zmrzline a anti-práškových princípoch hovorí pravnuk Jusuf Ahmeti.

Možno sa mu v Šamoríne páčili baby?

Jusuf Abazovič sa rozhodol vycestovať z Macedónska, bývalej Juhoslávie, a zarobiť si. Pretĺkať sa svetom. Tak ako iní, čo skúšali šťastie v krajinách celého sveta. Jusuf skončil pri Brne, kde sa zamestnal a pomáhal v tamojšej zmrzlinárni. Nanešťastie však za hrozných podmienok svojho zamestnávateľa: za skysnutý guláš, klamstvá o vyplácaní domov rodičom a klamstvá rodičom o prehajdákanej výplate.

Jusuf prišiel v roku 1938 do medzivojnového Československa – ľudia si v tomto období často vyhľadávali zamestnancov zo svojich krajín. Viac im dôverovali. V Juhoslávii veľa roboty nebolo, zarobiť sa nedalo a Juhoslovania sa začali usádzať všade. Zmrzlinárov bolo už vtedy dosť, no tí skutoční postupne vymierali – ich potomkovia sa často rozhádali alebo nepokračovali v remesle svojej rodiny.

„V Brne robil pradedo u pána, ktorý mu neplatil alebo platil skazeným jedlom. Iní ľudia mu často niečo doniesli, no keďže mnoho z toho bola bravčovina, aj tak sa nenajedol. V roku 1940 si ho vyhliadol pán z Bánoviec nad Bebravou a Jusuf odišiel pracovať pre neho. Začalo sa všetko obracať k lepšiemu. Mal vtedy len 17 rokov. Tento pán ho zaučil v zmrzlinárskom remesle. Jusuf si pri ňom urobil tovarišský a výučný list.

Recept z Bánoviec nad Bebravou donekonečna vylepšoval, až sa neskôr stal tým naším. Pred rokom 1947 mu pán povedal, že je čas odísť a robiť sám na seba. Dodnes neviem, prečo sa rozhodol ostať tu – či sa mu tu páčili baby alebo čo. Aj keď plánoval zakotviť v Bratislave, v Šamoríne sa mu jednoducho zapáčilo. Ostal tu len tak, zo dňa na deň.

Jusuf Ahmeti
Jusuf Ahmeti Foto: Andrea Petrovčinová

Ľadová odťahovka z Dunaja

Jusuf si prenajal byt a začal podnikať úplne sám. Väčšina jeho úspechu sa dá pripísať jeho vytrvalosti a kamarátskej povahe. Noví kamoši-Šamorínčania s ním na vozoch chodievali vysekávať ľad z Dunaja v neďalekom Čilistove, uložiť ho do sena a priviezť ho nazad do mestečka. Ľudia ho mali radi a kamkoľvek sa pohol, o priateľov nemal núdzu. Jeho hrob dodnes každoročne svieti stovkami sviečok počas sviatku Všetkých svätých.

V Šamoríne začal zmrzlinu vyrábať doma na kolene – bez prístrojov, ktoré dnes za pár minút vykonajú všetku manuálnu prácu s oškrabávaním zmrzliny. Býval v prenajatom byte, varil doma. V meste mal jeden Žid obchodík a podľa toho, čo mal na pulte, sa vyrobili aj príchute na ten deň. Nefungovalo to ako dnes, keď môžete mať kedykoľvek hocičo. A každý deň bola zmrzlina čerstvá.

„Voľakedy neboli prísne hygienické zákony, kontroly. Nasekaný ľad sa vložil do sena a zmrzlina do antikorových nádob. Pradedo si spojazdnil bicykel s vozíkom a začal zmrzlinu rozvážať v Šamoríne i okolitých dedinách. Vyzváňal na zvončeku a ľudia ho úplne zbožňovali. Dnes sa nám zdá až neuveriteľné, ako mohol fungovať bez súčasných technológií. Bol na všetko úplne sám. Strašný frajer. Príchute boli základné – čokoláda, vanilka. A ak mali v obchode jahody, bola aj jahodová.

Jusuf Abazovič
Jusuf Abazovič Foto: Andrea Petrovčinová
„Nedovolil by som si urobiť nejaký trik, skratky, práškové zmesi, a teda väčší profit. Prečo? Asi by som sa hanbil. Sám pred sebou, dedom, pradedom, babkou, otcom. A na druhej strane, títo zákazníci by to aj veľmi rýchlo zistili.“ Jusuf Ahmeti
Foto: Andrea Petrovčinová

Neopätovaná láska a Stalinova hlava

Pre maximálne spečatenie osudu v Šamoríne sa mladý Jusuf zamiloval a oženil s Teréziou Mezejovou – čo viedlo ku krátkej potýčke medzi Jusufom a jeho staršou prenajímateľkou, ktorá o mladíka mala sama záujem. Ako pomstu si naňho vymyslela, že odstrelil hlavu na Stalinovej buste v pivnici. Hrozili mu vyhostením z krajiny. Vďaka priateľom, ktorých si však už stihol získať, sa podarilo vec riadne vyriešiť a Jusufovo meno očistiť. Dvojica sa krátko na to vzala a na zmrzlinovaní začala pracovať spolu. Vtedy to už tak raz bývalo – páry spolu nielen žili, ale väčšinou aj automaticky pracovali na rodinnom biznise.

článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?