Chcel slušnú ženu so zmyslom pre humor. Tomáš Tatar našiel Veroniku, pred ktorú pokľakol spotený
Je veľmi silná psychická podpora, povedal o snúbenici, ktorá mu v zámorí vytvorila domov.
„Niekedy sme naňho boli tvrdí, aj slzička mu vypadla. Teraz vie, že to malo zmysel,“ priznali starší bratia Tomáša Tatara, ktorí ho priviedli k hokeju a robili všetko preto, aby sa z neho stal ten najlepší. Rodák z Dubnice nad Váhom mal len 17 rokov, keď ho draftovali do NHL, s čím vôbec nerátal. Do zámoria prišiel s jednou taškou, s nikým sa nerozlúčil, myslel si totiž, že sa vráti domov. Nakoniec tam ale musel zostať a prvých päť rokov cítil veľký smútok. Dnes je všetko inak - kapitán našej reprezentácie prežíva úspech na ľade aj v súkromí pri snúbenici Veronike, v ktorej našiel všetko, čo hľadal.
Keď vyhráš, povysávaš celý byt
Miloval dejepis a zemepis, cudzie jazyky, no slovenčina bola preňho príliš náročná. „Išli mi predmety, kde si si niečo prečítal, zobral si si z toho niečo a vedel si to,“ prezradil v rozhovore s Adelou a Sajfom Tomáš Tatar, ktorý viac času ako v školských laviciach trávil na ľade. K hokeju sa dostal vďaka otcovi, ktorý bol všestranným športovcov a svojich synov viedol k pohybu. Keď Tomáš videl svojich starších bratov hrať hokej, bolo jasné, že aj on sa vydá rovnakou cestou. Fungovala medzi nimi silná bratská láska, no aj poriadna rivalita.
„Vždy sme sa počas športovania hádali. A nielen bratia, ale aj otec. Nič nám nedaroval. Tiež bol veľmi súťaživý a stále nás chcel poraziť. Stalo sa, že na nás kričal: 'Keď vyhráš, pôjdeš domov vysávať celý byt.' Zažili sme pri tom kopec srandy,“ spomínal starší brat Marek Tatar pre Sportnet. Tomáš začal s hokejom oveľa neskôr ako starší bratia, no veľmi rýchlo pochopili, že má najväčší talent zo všetkých.
14-ročný medzi dospelými
Keď mu kúpili bránku, vedel do nej strieľať aj do štvrtej ráno. „On si povedal, že musí trafiť desaťkrát za sebou do vinkla, inak ani nešiel spať. Už vtedy bol veľmi súťaživý,“ priznal Marek Tatar.
Už ako 14-ročný nastúpil Tomáš do hokejov ligy určenej pre 18-ročných, no mal čo robiť, aby ho tam spoluhráči prijali medzi seba. „Na rovinu poviem, že ja som bol outsider v repre až do osemnástky,“ hovoril otvorene v podcaste Boris a Brambor. „Predieral som sa a mal som sen dostať sa do mužského hokeja. Tú príležitosť mi dal Zvolen,“ spomínal na časy, kedy si ho začali všímať aj ľudia z NHL. Mal len 17 rokov, keď sa mu lúsknutím prsta zmenil život.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
