Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť za katedrou, vydal sa s krompáčom do sveta
K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral aj ako hlavné predmety počas štúdia na vysokej škole. Hoci by dnes mohol stáť za katedrou a prednášať študentom, cestuje krížom krážom z kontinentu na kontinent.
Priložil ruku bližšie k histórii
Pavol najnovšie stojí aj za archeologickým objavom v Gruzínsku. Práve krajina, ktorá je na hranici Európy a Ázie, je už zhruba pol roka Paliho domovom. Neodišiel tam za prácou, ale skôr za vášňou, ktorou je archeológia. Vždy totiž obdivoval zanietencov, ktorí odkrývajú pozostatky v zemi a skúmajú spôsob života i kultúru dávnych ľudských spoločností. „Na sociálnej sieti som našiel inzerát terénnej školy archeológa Georgiho, že hľadajú pomocníkov pri vykopávkach. Napísal som mu a bol som milo prekvapený, že aj napriek tomu, že nie som profesionálny archeológ, ale len nadšenec pre túto oblasť, súhlasil a pozval ma k nim. Preto sme sa s manželkou presťahovali do Gruzínska a takmer každý víkend sa pridávam k profesionálom a zúčastňujem sa výskumu,“ teší sa rodák z Bratislavy, ktorému sa dokonca podaril husársky kúsok.
Bol pri odhalení artefaktu, ktorý sa zrejme zapíše do dejín. „Našiel som kamenný nástroj, ktorý pravdepodobne používali naši predkovia na drvenie kostí, prípadne štiepanie rôznych druhov kameňa. Prevratné je to v tom, že miesto, kde sme ho našli, má zhruba 1,8 milióna rokov. Tým pádom z toho vyplýva, že homo erectus čiže človek vzpriamený odišiel z Afriky skôr, ako sme sa doteraz domnievali. Takže doteraz to bola bežná archeologická sonda, odteraz to začína byť poriadne vzrušujúce“ vysvetľuje Slovák žijúci v Gruzínsku.
S nástrojmi narába opatrne
Keď sa Pavol pridáva k odborníkom z archeológie jeho pracovnými nástrojmi sú malý krompáč, kladivo, lopatky a štetce na oprašovanie. Musí ale s nimi narábať opatrne, aby vzácne objavy nepoškodil. „Miesto vykopávok v Orozmani je rozdelené na viacero kvadrantov. Keď mi Georgi jeden z nich zveroval, upozorňoval ma, aby som robil opatrne, lebo je predpoklad nejakého nálezu. Ale že pôjde až o takú vzácnosť, netušil ani on sám. Som zvedavý, čo ešte spod zeme vyhrabeme. Pred časom sa totiž v Dmanisi, čo je neďaleko odtiaľto, našlo päť lebiek vo veľmi dobrom stave. Hľadáme teda ďalej, či aj my nenájdeme ľudské pozostatky,“ pokračuje vášnivý milovník stredoveku.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
