Do postele a spať! Psychologička prezradila, ktoré otázky posilnia vzťah detí s rodičmi a čo im nehovoriť
Deti by nemali zaspávať osamote, kým samy nechcú, hovorí Jana Kubíčková.
Päť minút po zobudení a 30 minút pred spaním. To je podľa detskej psychologičky najdôležitejší čas, ktorý môžeme s deťmi stráviť a ktorý by nemali tráviť osamote, kým samy nechcú. Aj obľúbená veta „Do postele a spať!“ tak podľa odborníkov dokáže negatívne ovplyvniť fyzický a emočný vývoj dieťaťa. Nahradiť by ju malo radšej načúvanie a šesť dôležitých otázok.
Spánok ako zdroj stresu
„Spánok je citlivejšími deťmi prežívaný často ako situácia oddelenia, môže byť zdrojom stresu a úzkosti, a deti majú potrebu sa mu vyhýbať," hovorí detská psychologička Jana Kubíčková v rámci projektu Tisíc tvárí radosti, ktorý tvorí na sociálnej sieti.
Hoci si to uvedomuje len máloktorý rodič, kvalita spánku dieťaťa tak intenzívne závisí od toho, v akom rozpoložení dieťa zaspáva, či malo možnosť stráviť s rodičmi kvalitný čas, nasýtiť svoje emočné potreby a či mohlo s rodičmi zdieľať všetko, čo považovalo za potrebné a dôležité.
„Všetko, čo v tento čas dieťaťu hovoríme, s ním zostáva, formuje jeho celoživotné nastavenie, má silu prepísať zraňujúce situácie, vytvoriť nový program,“ pokračuje Kubíčková. Dieťa je v tomto čase podľa nej otvorené k zdôverovaniu sa so svojimi skúsenosťami a k tomu, aby dokázalo načúvať skúsenostiam blízkeho človeka.
Otázky, ktoré vyriešia aj náročné zážitky
Článok pokračuje na ďalšej strane: