Martin Chodúr: Vianoce majú u nás trochu smutný nádych. Zdravie je tá najväčšia hodnota, ktorá sa nedá kúpiť

Na štedrovečernom stole nikdy nesmeli chýbať koláčiky od mamičky a aj keď sviatky miluje, mrzí ho, že sa z Vianoc robí jediný deň v roku, keď k sebe majú byť ľudia dobrí. Martin Chodúr v rozhovore pre Dobré noviny priznal, že ako dieťa neveril, že Ježiško nosí darčeky a vysvetlil, prečo majú ich posledné Vianoce v rodine aj trochu smutný nádych. Časom si uvedomil, že jediným jeho vianočným prianím je zdravie. „To je a vždy zostane tá najväčšia hodnota, ktorá sa nedá kúpiť ani nijako privolať a je tým jediným, najhodnotnejším darom. Zázrakom v pravom slova zmysle,“ hovorí otvorene.

Sú pre vás Vianoce najkrajšie sviatky v roku?

Neviem, či sú Vianoce najkrajšie sviatky, ale asi sú to sviatky, na ktoré mám najkrajšie spomienky. Niekto by mohol namietať, že je krásny aj Veľkonočný pondelok, alebo aj štátne sviatky, ako je Deň vzniku samostatného československého štátu alebo Deň boja za slobodu a demokraciu. Vzhľadom na to, že si osobne slobodu a demokraciu veľmi vážim, tak sú svojím významom pre mňa tieto dni veľmi dôležité. Ale oproti Vianociam nemajú žiadnu ustálenú formu, ako by som ich osobne oslavoval, tak nemôžem o nich povedať, že sú rovnako krásne ako Vianoce.

Človek si cez Vianoce odpočinie najmä preto, že začne akoby myslieť mytologicky. Na základe tradícií, ktoré nijako rozumovo nezhodnocuje a nevysvetľuje. To je v dnešnej technickej dobe, dá sa povedať, čerstvý vietor do našich dní. Teda aj bez ohľadu na náboženský význam Vianoc, majú svoj význam aj ako osobný deň, ktorý zostáva viac-menej totožný po celý život a ktorý na seba viaže množstvo spomienok už od detstva. A pretože mám na Vianoce krajšie spomienky, upokojujúce oproti tým veľkonočným, tak Vianoce preferujem. Ako však hovorím, nemá to nič spoločné s ich pravým náboženským významom.

Viete si sviatky užiť alebo sú to dni plné stresu a príprav?

Nie sú to pre mňa sviatky stresu. Nechystáme veľké oslavy, ani našu vianočnú pripravenosť nikto nehodnotí. Jediná forma určitej zodpovednosti je obdarovať rodinu nejakým darčekom, z ktorého bude mať radosť. To je ale, samozrejme, v podstate úplne nepodstatná vec, ktorá je tak trochu sebecká. Ten pocit, keď najmä dieťaťu dáte darček, ktorý ho očarí, je veľmi príjemný a uspokojujúci.

Stres asi vzniká skôr s ilúziou nového začiatku, ktorú Vianoce nastoľujú. Ľudia chcú stihnúť všetko do Vianoc, ako by to bol koniec starého sveta a začiatok toho nového. Ja už som však ilúziu nových začiatkov celkom prekukol a nenechávam sa nimi tak ľahko zlákať. Tým pádom som aj pred Vianocami pomerne pokojný.

Ako vyzerali sviatky u vás doma, keď ste boli malý chlapec?

Tradícií sme dodržiavali pomerne málo. Treba povedať, že u nás boli Vianoce takmer úplne sekulárne. Bol to taký typický eklektický mix všetkého. Vianočný stromček, Ježiško, zlaté prasiatko, Santa Claus, rezeň so zemiakovým šalátom, rozprávky, pečivo, čokoládová kolekcia a zvláštny zvyk môjho otca púšťať si na Vianoce muzikál „Jesus Christ Superstar“.

Môže byť vôbec niečo menej vianočné? Avšak to, čo človek vníma, je pocit. Je to pocit, príjemný pocit domova, ktorý si chceme zachovať a každé Vianoce obnovovať. Na tom, ako konkrétne ho obnovíme, už asi toľko nezáleží.

Čo nechýbalo na vianočnom stole?

Článok pokračuje na ďalšej strane: