Milada Horáková pomáhala aj v Terezíne. Za pravdu a spravodlivosť bojovala do posledného dychu

PRAHA 28. júna - Milada Horáková bola nespravodlivo odsúdená a popravená v jednom z najväčších vykonštruovaných politických procesov v komunistickom Československu. Na príkaz prezidenta Klementa Gottwalda bola obesená na dvore väznice Pankrác ráno 27. júna 1950 o 5:35 ako posledná zo štyroch odsúdených.

Bola popravená neľudským spôsobom, dusiť sa mala pätnásť minút. „Počas popravy bol prítomný lekár, ktorý po začatí škrtenia v určitých časových intervaloch vystúpil na schodíky a fonendoskopom si vypočul srdiečko odsúdeného,” povedal pre iDnes.cz historik Aleš Kýr.

Život je dar od Boha

Pred popravou Horáková napísala v cele smrti desať listov. O ich existencii sa verejnosť dozvedela až po páde železnej opony. Práve tieto listy, ktoré boli určené najbližším priateľom a rodine, boli dôkazom jej obrovskej vnútornej sily. V listoch povzbudzovala svoju rodinu, aby sa dokázala s jej smrťou vyrovnať, aby si pomáhala a spomínala na ňu len v dobrom. „Život je dar od Boha a človek ho má čo najlepšie využiť,” písala v liste.

Horákova bola politicky aktívna už počas prvej Československej republiky. Bola členkou Československej strany národno-sociálnej, no ťažiskom jej práce bola nestranícka činnosti v Ženskej národnej rade, kde ako právnička pripravovala legislatívne návrhy k zlepšeniu postavenia žien.

Usilovala sa najmä o uplatnenie žien v pracovnom procese a venovala sa aj otázke, ako majú ženy skĺbiť prácu s rodinným životom. Po začatí druhej svetovej vojny museli vydaté ženy opustiť svoje pozície v štátnych službách.

Sociálna pomoc a antifašistický odboj

Horáková preto začala organizovať sociálnu pomoc a zapojila sa aj do antifašistického odboja, pre ktorý aktívne vyhľadávala ilegálnych pracovníkov, zaisťovala tajné byty a spravodajské informácie. Pre túto aktivitu sa dostala do hľadáčika gestapa, ktoré ju aj jej manžela zadržalo.

Milada Horákova bola už vtedy skúšaná krutým výsluchom a väznením. Vo väzení bola dva roky a po atentáte na Heydricha bola prevezená do koncentračného tábora v Terezíne, kde podľa spomienok spoluväzenkýň tiež všetkým pomáhala. Pašovala odkazy, pracovala ako ošetrovateľka, zháňala lieky a väzňom pomáhala vybavovať stretnutia s ich rodinami.

Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.