Na slovenskom mori bol hviezdou. Belmondo Šíravy až po rokoch odhalil neuveriteľné tajomstvo
Ján Mosorjak prežil príbeh ako z filmu.
V časoch, keď sa na brehoch Zemplínskej šíravy ešte len stavali prvé rekreačné strediská, neexistovali moderné záchranárske člny ani početné tímy plavčíkov. Bol tam len jeden muž, stan, stará pramica a motor, ktorý podľa jeho slov štartoval skôr výnimočne než pravidelne. Napriek tomu zachránil deväť ľudí a návštevníci mu dali prezývku, ktorá sa na východe traduje dodnes – Šíravský Belmondo. Dnes má Ján Mosorjak 91 rokov a z domu v Starej Ľubovni sa na svoje životné príbehy pozerá s pokorou aj humorom. O tom, čo všetko zažil, rozpráva pokojne, akoby išlo o celkom obyčajné udalosti. Pritom jeho životný príbeh by vystačil na niekoľko filmoch – od dramatického úteku jeho rodiny cez hranice až po neuveriteľné zážitky plavčíka, ktorý zachránil aj švagrinú budúceho premiéra.
Úplatok pálenkou
Jánov život sa začal ďaleko od Zemplínskej šíravy. Narodil sa v dedinke Poroškovo, ktorá v tom čase patrila Československu, no dnes je súčasťou Zakarpatskej Ukrajiny. Prvé roky jeho života poznačili udalosti po druhej svetovej vojne, keď sa jeho rodina musela rozhodnúť, či zostane, alebo odíde. „Chceli sme bývať v Užhorode, no museli sme odtiaľ utiecť. Hranice boli zatvorené, ale môj otec uplatil vojakov pálenkou, a tak nás pustili. Potom sme boli v Michalovciach a tam som v roku 1953 maturoval,“ spomínal pre Ľubovnianske noviny.
Už ako mladík miloval šport. Naplno sa venoval športovej gymnastike a veril, že práve tá bude jeho budúcnosťou. Jeho plány však zmenilo zranenie, a tak sa napokon rozhodol študovať telesnú výchovu a ruský jazyk na vysokej škole v Prešove a stal sa učiteľom. Popri práci si však každé leto privyrábal ako plavčík. „Moja cesta k tejto sezónnej práci viedla cez Vyšné Ružbachy, kde som dával pozor na ľudí v bazéne. Bola to nádhera – tam som sa zoznámil s mnohými hercami, ako boli Pepo Abrhám či Štefan Kvietik,“ prezradil pán Ján pre Nový Čas. Keď robil plavčíka v Ružbachoch, dostal sa mu do rúk inzerát, že hľadajú človeka na rovnakú pozíciu na Zemplínskej šírave. Prihlásil sa a v roku 1967 sa stal jej historicky prvým plavčíkom.
Belmondo zo Šíravy
Koncom 60. rokov bola Zemplínska šírava symbolom letnej dovolenky. Z reproduktorov zneli hity Karla Gotta, na vode sa preháňali vodné bicykle a rodiny prichádzali z celého Československa. Málokto si však uvedomoval, že na bezpečnosť tisícov rekreantov dohliada jediný plavčík.
„Na východoslovenskom mori sa vtedy rekreácia len rozvíjala. Zobrali ma a začínal som úplne sám,“ spomínal Ján Mosorjak. Romantické predstavy o práci pri vode však rýchlo vystriedala realita. K dispozícii mal iba stan, drevenú pramicu a motor, na ktorý sa podľa vlastných slov nedalo veľmi spoľahnúť. „To bola katastrofa. Skôr by sa človek utopil, než by ste ho pri pláži naštartovali,“ zaspomínal pre Nový Čas. Keď motor zlyhával, zostávalo jediné – vlastné ruky, kondícia a rýchle rozhodovanie.
Mosorjak bol výborný športovec, a tak sa pri väčšine zásahov spoliehal najmä na plávanie. Práve vďaka tomu sa mu počas dvoch sezón podarilo zachrániť niekoľko ľudí a pre miestnych sa stal hviezdou. Pripomínal im francúzsku filmovú hviezdu Jeana-Paula Belmonda, a tak mu dali prezývku, ktorá sa medzi ľuďmi ujala natoľko, že ju poznajú dodnes – Šíravský Belmondo. Práve on zachránil aj budúcu švagrinú Mikuláša Dzurindu.
