Ženu svojho života zbalil na žemľu a kofolu. Tréner Filc dokázal stvoriť zlatých chlapcov z Göteborgu
Jána Filca nenosila manželka Janka na rukách.
Žigmund Pálffy potiahol puk cez stredné pásmo. Dvaja proti dvom, rýchlosť, napätie. Za modrou čiarou nasleduje prihrávka Petrovi Bondrovi a polovysoká strela z ľavého kruhu zapadla presne k žrdi ruského brankára Sokolova. Góóól! Slovensko explodovalo radosťou. Ľudia vybehli do ulíc, objímali sa, plakali od šťastia. O pár minút neskôr znela hymna a na hrudiach našich hokejistov sa ligotali zlaté medaily. Bol 11. máj 2002 a malá krajina v srdci Európy sa stala majstrom sveta v hokeji. Za týmto triumfom však nestál len jeden gól či jeden zápas. Na striedačke stál muž, ktorý tímu veril aj vtedy, keď mnohí iní nie. Tréner, ktorý dokázal spojiť individuality do jedného srdca bijúceho pre Slovensko – Ján Filc.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=166068319427533
Osmička masla na týždeň
Filc nevyrastal v prebytku, ale v rodine, kde sa tvrdo pracovalo a kde sa vedelo, čo znamená prísť o všetko. Otec Pavel bol vyučený krajčír, ktorý sa vlastnou pracovitosťou vypracoval až na vedúceho pánskej konfekcie v obchodnom dome Prior. Mama Matilda bola zase administratívna pracovníčka a pochádzala z rodiny, ktorej kedysi patrila pekáreň v Petržalke. O všetko ich však pripravili komunisti.
„Kupovala sa osmička masla, nie štvrťka. Jedna musela vydržať na týždeň,“ spomínal Ján Filc pre Pamäť národa. Nebolo to jednoduché, ale boli to vraj časy, keď sa ľudia tešili z maličkostí. Keď rodinné vzťahy držali pevne a keď sa deti učili, že úspech neprichádza bez práce. Možno práve tam sa zrodil jeho pokoj. Ten pokoj, ktorý o desaťročia neskôr potrebovala slovenská striedačka vo finále proti Rusku.
Ján Filc sa na ľad dostal vďaka staršiemu bratovi Mariánovi, talentovanému krasokorčuliarovi, ktorý reprezentoval Československo aj na olympiáde. Ján sa najprv „motal okolo mantinelov“, až kým ho jeden z trénerov nepresvedčil, že jeden krasokorčuliar v rodine stačí a on by mal skúsiť hokej. Postavili ho do brány a tam sa naučil trpezlivosť, pretože brankár nemôže panikáriť.
Világoš od otca
Ján Filc sa ničoho nebál a ako mladý chalan sa angažoval aj počas okupácie. S partiou chodil odmontovávať názvy ulíc, aby sovietske vojská mali problém orientovať sa, a bielou farbou písali na cesty „zachvátčiki damoj“. „Keď ma otec videl na Bajkalskej, skoro som dostal világoš. My sme to nebezpečenstvo nevnímali tak, ako naozaj bolo veľké,“ spomínal na obdobie, keď žil pre slobodu, hokej a aj lásku. Práve na strednej škole stretol svoju budúcu manželku Janku.
