Martin žije 15 rokov v Grónsku: Keď sa na jar oteplí na mínus desať, dievčatá vyťahujú sukne
V Grónsku čas plynie inak. Keď je pekné počasie, práca ide bokom a ide sa loviť.
Grónsko vás buď uchváti a chytí za srdce, alebo sa rýchlo ponáhľate domov. Martin Kotol s rodinou definitívne patrí do prvej kategórie. Rodák z Brna a stavebný inžinier vždy túžil poznávať sever, žil na Aljaške, v Dánsku ale to pravé dobrodružné objavil až v Grónsku, kde pôsobí ako docent Dánskej technickej univerzity v meste Sisimiut. Skúma, ako efektívne kúriť a vetrať v extrémnych podmienkach. V Grónsku žije s prestávkami 15 rokov už aj s manželkou Bárou a dvomi deťmi, mladšia Terezka sa pritom narodila tam. S Martinom Kotlom sa pre DOBRÉ NOVINY zhovárala Tímea Gurová.
Grónsko nie je práve typická destinácia na prisťahovanie sa. Ako ste sa tam vlastne ocitli?
Počas magisterského štúdia na Dánskej technickej univerzite sa naskytla možnosť odísť na taký dánsky Erasmus – Arctic Semester in Greenland. Je to semester na pobočke DTU v grónskom Sisimiute zameraný na arktické inžinierstvo. Ako milovník prírody, hôr a hlavne zimy (to všetko mi po roku a pol v Dánsku už dosť chýbalo) som neváhal a prihlásil sa. Bol to prvý ročník, a tak nebol vôbec pretlak, skoro to vyzeralo, že ten program ani neotvoria. Všetko, našťastie, dobre dopadlo a vyrazil som.
No a bola z toho láska na prvý pohľad. Dokonca som tam napísal diplomovku, a keď semester končil, ponúkol mi jeden profesor PhD pozíciu a už to išlo. Ďalším míľnikom bolo presvedčiť ženu, aby sme sa tam presťahovali. Našťastie je to šikovné dievča a popasovala sa s tým výborne, vrátane pôrodu našej dcérky Terky v Nuuku. Grónsko buď miluješ a zostane ti navždy v srdci a budeš sa sem chcieť vždy vracať, alebo ťa nezaujme a nevydržíš tu ani mesiac. My sme ten prvý prípad.
Čo pre našinca predstavuje najväčší problém na život v Grónsku? Ani neviem, kde začať – či tou zimou, chýbajúcim slnkom, náročnou infraštruktúrou či zásobovaním. Je ešte niečo, čo vám aj po rokoch chýba alebo si na to fakt nedokážete zvyknúť?
Strašne záleží, aký máte mindset. Rozdielov je skutočne veľa. Kompletne iná strava, veľmi založená na mäse z miestnych zvierat, minimum čerstvých surovín (haha, najviac peňazí za kilogram jedla som utratil za červené melóny, čo bolo jediné, čo moja tehotná žena bola schopná jesť počas časti tehotenstva). Žiješ v izolovanej spoločnosti, kde sa všetci poznajú a odkiaľ niet úniku. Cesty nikam nevedú, letenky sú drahé a loď príde raz za čas.
Horšia ako tma a zima je paradoxne nepretržité svetlo a naozaj veľa komárov počas dvoch letných mesiacov. Priemerná doba doručenia balíkov z e-shopov je 4 týždne. Keď potrebuješ niečo skôr, musíš sa uspokojiť s tým, čo miestne obchody majú. Môžeš sa tým zožierať a trápiť, alebo sa na to pozrieť z tej druhej stránky. Väčšinu toho, čo ješ, si môžeš sám naloviť (ryby, zajace, soby, pižmony) a to v tej najvyššej kvalite, ktorú v Európe nekúpiš.
Takmer celé mesto sa navzájom pozná a ľudia si pomáhajú - sú zvyknutí na doby, kedy by inak neprežili. U pokazeného skútra som nikdy nestál sám dlhšie ako pár minút. Každý zastaví a hneď sa pýta, ako ti môže pomôcť. Z mesta síce nie je úniku, ale vďaka tomu sa môžeš skutočne sústrediť na to, čo je dôležité. Máš čas na rodinu, stavbu chaty, opravu lode, vychádzku so psím záprahom. Život plynie pomalšie a čas vyplníš tak nejako inak ako sedením pri telke a schádzaním seriálov na Netflixe.
Obmedzený výber v obchodoch znamená menej času v obchodoch a ultimátny level kreativity. A keď nerozumieš vychovávateľkám v škôlke, zameriaš sa na to čo je naozaj dôležité... či je tvoje dieťa šťastné alebo nie – pretože to sa dá vyjadriť všade na svete zdvihnutým palcom. Do zimy sa naučíš správne obliekať, v lete cítiš len prvých tisíc bodnutí od komárov a potom ich už nevnímaš. Nezvykol som si na spánkový deficit v lete. Sú to týždne, kedy spíš dve hodiny denne a modlíš sa, aby začalo pršať, bolo zamračené a ty si mohol celý deň chrápať.
Skúsme si to postupne rozobrať. Na Slovensku máme momentálne asi „vrchol“ zimy. Teploty pod nulou boli na celom území a v noci miestami namerali aj -20 stupňov. Ako si máme predstaviť zimu v Grónsku? Ako dlho trvá a v akých teplotách sa pohybuje?
Priemerná teplota od októbra do apríla (teda polovicu roka) je -9 stupňov a reálne sa pohybuje medzi -5 a -25. Dá sa na to celkom dobre zvyknúť. Vzduch je veľmi suchý, a keď nefúka, tak aj v -30 sa dá vyraziť na lyže. Deti sa dávajú bežne spať von do kočiara aj v -20. Zabalené do kožušín si spokojne hovia na čerstvom vzduchu.
Človek sa musí naučiť obliekať. Najprv niekoľko vrstiev vlny – ideálne je, aby aspoň jedna z nich bola pižmónia, potom nasleduje perie alebo kožušina. Hlavne nech to dobre dýcha a zároveň neprefúkne. Keď sa potom na jar oteplí na -10, dievčatá vyťahujú sukne.
