Nakreslil sviňu a ihneď po ňom išli eštebáci. Viktor Beránek sa pod Rysmi zmieril a skamarátil s Bohom
V Tatrách ho najskôr volali Kristus.
„Ja som sem prišiel kvôli horám. A nielen pre ich krásu, ale hlavne preto, že som sa tu cítil slobodný. Mohol som tu žiť naplno a robiť to, čo som chcel. Tá sloboda sa nedá nahradiť ničím. Ničím,“ opakoval v rozhovoroch Viktor Beránek, chatár zo Slobodného kráľovstva Rysy, ktorý po 48 rokoch ukončil svoju chatársku kariéru. Jeho nástupcu vybrali z výberového konania, ktoré samotný Beránek označil za frašku. Viktor hovorí, že vo svojich 74 rokoch nemá problém z chaty odísť, prekážal mu však spôsob, akým sa všetko stalo. Muž, ktorého prezývajú aj „posledný mohykán“ má pritom za sebou príbeh ako z filmu.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=1165994125563027&set=a.408450154650765
Tatry mu boli ukradnuté
Viktor bol len malý šesťročný chlapec, keď sa s rodičmi presťahoval z Prahy do Vysokých Tatier do bytovky takmer na úpätí Slavkovského štítu. V tom čase nič nenasvedčovalo tomu, že hory by sa mali stať jeho domovom – s turistikou si u nich doma nikto nebol blízky a ich rodinné prechádzky končili na Hrebienku. „Nejaká pochvala za dobre zvládnutú túru, z ktorej som teda vôbec nemal radosť, mi bola ukradnutá. Bol som rád, že to mám za sebou,“ hovoril vo svojej knihe Viktor o tínedžerských časoch. Stále mal však v sebe kúsok zvedavosti, ktorý chcem vedieť, aké je to tam hore medzi žulovými obrami. Do hôr ho nakoniec nepriviedla zvedavosť, ale strach, že skončí v base.
Všetko sa začalo, keď mal Viktor 17 rokov a cez prázdniny ho mama poslala do Popradu, aby si kúpil nohavice. „Bol to ten najnevhodnejší deň na nákupy,“ prezradil Viktor. Bol totiž 21. august 1968 a do Československa práve vtrhli vojská Varšavskej zmluvy.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=411436291018818&set=a.408450161317431
Sviňa na ceste
„Zblízka som sledoval ruské obrnené vozy. Na jednom sa otvoril poklop. Ruský vojak chcel vidieť, čo sa deje, keď ho v tom zasiahla tehla do hlavy. Rýchlo zalietol a poklop sa opäť zavrel. V tej chvíli začali Rusi strieľať, usmrtili Jozefa Bonka a niekoľko ďalších ľudí zranili. Muž s rozopnutou košeľou sa postavil pred tank, ktorý ho tlačil pred sebou,“ spomínal na osudné udalosť Viktor, ktorý bol síce mladý chalan, no vedel, že bol svedkom strašnej nespravodlivosti.
Mladého Beránka zo školy ho vyhodili, pretože sa odmietol učiť ruštinu a na zošit si ako názov predmetu napísal „Okupantčina“. Našiel si prácu kuriča, ale z tej ho vyhodili, keď rok po ruskej invázii červenou farbou pokreslil Tatry sloganom „Rusi-Rusi, to slovo sa mi hnusí". Poslednou kvapkou pre eštebákov bolo, keď Viktor na cestu nakreslil sviňu a vpísal do nej „Biľak“. Po chlapcovi spod Tatier začali pátrať a on vedel, že musí zmiznúť.
