Sklenené črepy nad zlato. Vďaka nim dokážeme na Slovensku ušetriť tisíce ton emisií aj množstvo energie
Silvia Mabena
Silvia Mabena

Sklenené črepy nad zlato. Vďaka nim dokážeme na Slovensku ušetriť tisíce ton emisií aj množstvo energie

Sami si to však kazíme. Odborníčka na odpady upozorňuje, že sklo síce triedime, no sme pri tom nedbanliví. Navyše s črepmi sa u nás namiesto efektívnej recyklácie viac obchoduje. Čo musíme zmeniť?

Odborníčka na odpady rozšírenej zodpovednosti výrobcov OZV NATUR-PACK, Mária Kňážková z Nemšovej, nedá na sklo dopustiť. Jej život je s jeho recykláciou spätý od malička. — Foto: M. Mlčúchová

„Ak v obchode siahnete po potravine alebo nápoji v skle, robíte dobre,“ hovorí Mária Kňážková, odborníčka na odpady rozšírenej zodpovednosti výrobcov obalov a neobalových výrobkov. Zaváraninový pohár môžeme opakovane používať ako dózu na uvarené jedlá. Napokon, naše babičky to robia doteraz. Sklo je navyše veľmi hygienické a potraviny si v ňom zachovajú svoju chuť.     

Sklenenú fľaštičku z jogurtu viete použiť pri zaváraní domáceho džemu. V zaváracích pohároch sa dobre skladuje a prenáša uvarené jedlo. Keď ich máme doma priveľa, odnesme ich do správneho kontajnera. Foto: M. Kňážková

Recyklovanie skla je lacnejšie

PET obaly v ekologickosti nemôžu sklu konkurovať. „Vyrobiť recyklovanú plastovú fľašu je oveľa nákladnejšie, ako vyrobiť novú. Tam je ten proces recyklácie drahší. Pri skle je to naopak. Jeho  recyklácia je lacnejšia a pre životné prostredie šetrnejšia,“ vysvetľuje odborníčka z OZV NATUR-PACK Mária Kňážková. Sklo sa totiž dá recyklovať  donekonečna bez zmeny kvality a dobrých vlastností. Zároveň sa šetria nielen suroviny, ale tiež energie. Podľa vedúceho prevádzky skloviny v sklárni v Nemšovej, Ing. Jána Kebíska, veľké energetické a materiálové úspory prinášajú aj nové technológie. „Skláreň v súčasnosti ušetrí mesačne asi 4 100 ton základných surovín a emisie CO znížila o 550 ton mesačne,“ udáva čísla Ján Kebísek.

Keď sa používajú pri výrobe nových zaváraninových pohárov a fliaš črepy, výrazne sa šetrí energiami a emisiami. Črepy sa roztavia na sklovinu, z ktorej sa vyrobia nové obaly. Foto: M. Mlčúchová

Vďaka zmodernizovanej recyklačnej linke, ktorú v sklárni Vetropack Nemšová spustili tento rok, už nie sú veľkým problémom ani zmiešané farebné črepy. Veľmi efektívne vytrieďujú číre sklo od farebného. Na Slovensku sme dávnejšie zrušili kontajnery na číre sklo a sklárne mali problém s jeho triedením zo zmiešaných kontajnerov. Zaváraninové poháre či priehľadné fľaše na nápoje sa totiž z hnedých či zelených črepov nedajú vyrobiť.

Životné poslanie: Osveta o skle

Mária Kňážková je odborníčkou na odpady a odpadovú legislatívu týkajúcu sa RZV. V spoločnosti OZV NATUR-PACK sa už sedem rokov stará o klientov prevažne zo západného Slovenska aj zo zahraničia. Popri tom sa intenzívne venuje environmentálnemu vzdelávaniu nie len klientov, ale aj verejnosti. Zúčastňuje sa odpadových analýz spoločnosti NATUR-PACK, vďaka čomu vie poukázať na najčastejšie chyby, ktoré pri triedení robíme. Sklo a jeho recyklácia je jej srdcovou témou. Pochádza z Nemšovej a jej otec, inžinier Milan Kňážek, pracoval celý život v tamojšej sklárni. „Otec vie o triedení črepov a spracovávaní skla rozprávať tak pútavo, že už ako malá som ho dokázala počúvať hodiny,“ hovorí s úsmevom Mária Kňážková. V sklárni sa už ako dieťa hrávala v kancelárii na otcovu sekretárku a neskôr brigádovala priamo vo výrobnej hale pri kontrolných a baliacich linkách. Otec dokonca jednu z vynovených výrobných hál v sklárni Nemšová v rámci internej komunikačnej prezývky pomenoval po nej. S tímom NATUR-PACKu si bola Mária Kňážková zmodernizovanú recyklačnú linku na črepy obzrieť.

Mária Kňážková sledovala od útleho detstva premeny a inovácie v sklárni v Nemšovej. Jej otec tam dohliadal na výrobu a kvalitu sklenených obalov a rodine vštepoval úctu k tomuto výnimočnému materiálu. Foto: Archív M. Kňážkovej

Výnimočné sklo. Jeho prednosti aj krehká stránka

Sklo podľa vedcov vyrábali už v starovekej Mezopotámii 4 000 rokov p. n. l. Technológia sa postupne rozšírila do Egypta, kde zo skla vedeli vyrábať vázy a malé nádoby. V časoch Rímskej ríše bolo už bežnou súčasťou života ľudí. Nebolo však také číre, ako ho poznáme dnes.   

Mária Kňážková doteraz používa na vodu sklenenú fľašu, ktorú jej pred rokmi daroval otec. „Z plastovej fľaše nemá voda dobrú chuť, “ hovorí Mária. Foto: M. Kňážková

Asi najviac oceňujeme hygienickosť sklenených obalov. „Sklo je stuhnutá kvapalina a jeho póry sú veľmi malé, takže nimi nemôžu prejsť žiadne chemikálie či iné látky,“ vysvetľuje v odborných článkoch švajčiarska toxikologička Jane Muncke. To je dôvod, prečo sklenený obal neovplyvní chuť potraviny ani pri zmene teplôt. V súčasnosti sa veľmi vyzdvihuje ekologickosť tohto obalového materiálu. Recykláciou skla totiž znižujeme uhlíkovú stopu a šetríme surové materiály. Úplne ideálne je, ak opakovane do pohára zo skla zavárame ovocie, plníme doma vyrobeným jogurtom alebo sklenenú dózu na polievku používame v rodine roky. Nevýhodou skla je jeho krehkosť. Našej pohodlnosti nesedí ani jeho váha.      

Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2022 za Medzinárodný rok skla. Celosvetovo tak pripomínajú dôležitosť tohto unikátneho materiálu v našich životoch. Foto: M. Mlčúchová

Ako správne triediť sklo

Napriek dlhoročnej osvete o správnom triedení skla to stále nerobíme dobre. V triediacej linke na črepy sklárne v Nemšovej Mária Kňážková z NATUR-PACKu viackrát natrafila na moment, keď auto doviezlo čerstvú várku vyzbieraného skla z triedeného zberu. Ľudia do kontajnerov na sklo, žiaľ, stále hádžu aj iný odpad. „Od použitých plienok, topánok, neotvorených kompótov, zálohovaných fliaš či plechoviek tam nájdete pestrú škálu odpadu, ktorý tam nemá byť,” konštatuje odborníčka Kňážková. Lenivosť a nedôslednosť ľudí pri triedení môže mať za následok havárie v sklárňach (napríklad poškodenie tavných pecí). Skláreň je nepretržitou prevádzkou a výpadok pre technickú haváriu spôsobuje nemalé škody.

Do zeleného kontajnera nepatria:

  • Črepy z keramiky alebo porcelánu.
  • Autosklá (tie odnášajme na zberné dvory, obsahujú prímesi, ktoré môžu poškodiť tavné pece).
  • Zrkadlá (tiež patria na zberné dvory).
  • Starý krištáľ a poháre po babičke (kedysi sa sklo vyrábalo s vysokým obsahom olova a nie je vhodné na recykláciu skla určeného na balenie potravín).
  • Nespotrebované kompóty či nápoje (triedime iba sklenený obal, potravinový obsah oddeľujeme).
  • Sklenené obaly s chemikáliami (pri rozbití znečistia vytriedené sklo v celom kontajneri a to sa nedá použiť na výrobu obalu na potraviny).   
Lenivosť alebo nedbalosť? Do kontajnerov na sklo vhadzujeme aj autosklá alebo chemikálie. Spracovateľom skla tým spôsobujeme nemalé problémy. Foto: M. Mlčúchová

Asi 30 % obsahu črepového skla je odpad iného druhu. Pokiaľ sa podarí vytriediť kov a plasty, dajú sa posunúť na recyklovanie. 7 % sú nepoužiteľné odpady, ktoré idú na skládku. Tam končia najmä biozložky odpadu, ktoré ľudia nesprávne vhadzujú do skla. Sklo pričasto končí tiež v kontajneroch na komunálny odpad či plasty. To je škoda. Odtiaľ sa už nedostane k recyklátorovi, ktorý by z neho vyrobil nové poháre či fľaše.

Problém s črepmi

Skláreň v Nemšovej by dokázala spracovať všetko sklo, ktoré spotrebitelia na Slovensku použijú a vyhodia (vytriedia). „Je škoda, že naše slovenské črepy nekončia v slovenskom závode. Zberové spoločnosti ich vyvážajú do zahraničia, kde s nimi obchodujú,“ hovorí Mária Kňážková. Efektivita recyklácie potom nie je taká, aká by mala a mohla byť. Mária Kňažková si myslí, že za hranicami majú menšie nároky na čistotu triedeného skla. Sklárne totiž požadujú určitú normu, aby im pri recyklácii skla rôzne prímesi napríklad nepoškodili zariadenia. „Vetropack Nemšová potrebuje v súčasnosti dlhodobo zvýšený prísun črepov hlavne zo Slovenska,“ potvrdzuje Ján Kebísek.    

“Kedysi črepy triedili najmä ľudia. Prezerali si ich a ručne vyhadzovali, čo tam nepatrí. Dnes už takmer všetko robia optické linky a stroje selektujú chybné kusy fliaš,” hovorí o vývoji v sklárni Mária Kňážková. Foto: Archív Vetropack Nemšová, M. Mlčúchová

„Napokon skláreň črepy zo zahraničia dokupuje. Keď ich je málo, musí siahnuť po primárnych surovinách na výrobu skla, aby sa vyrobilo požadované množstvo obalov. To nie je lacné a ani veľmi ekologické,” dodáva Mária. Problémom dokupovania črepov zo zahraničia nie je len zbytočná doprava. Skláreň ich musí tiež dotriediť a za nerecyklovateľný odpad, ktorý vznikne, platí skládkový poplatok. V Nemšovej majú skúsenosť, že asi 7 % objemu kúpených črepov na recykláciu nepoužijú a končí na skládke.    

Skláreň v Nemšovej potrebuje viac sklenených črepov z našich zelených kontajnerov. Zberové spoločnosti ich však  predávajú do zahraničia. Foto: M. Mlčúchová, Archív M. Kňážkovej

Skláreň Vetropack Nemšová

Kedysi sa závod volal Skloobal Nemšová. Spoločnosť je jediným výrobcom obalového skla na Slovensku a dodáva ho výrobcom potravín a nápojov v celej republike i do zahraničia. „Skláreň dokáže pokryť súčasné aj budúce potreby Slovenska v oblasti recyklácie obalového skla,“ vysvetľuje Mária Kňážková z NATUR-PACKu. Pri nedávnej modernizácii sa kapacita výrobnej linky zvýšila o 50 %. Závod ročne spracuje až 140-tisíc ton použitého skla. Skláreň Vetropack Nemšová je už niekoľko rokov súčasťou švajčiarskej spoločnosti Vetropack Holding, do ktorej patria  aj sklárne v Českej republike, Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Chorvátsku a najnovšie aj v Moldavsku. Ide o popredného európskeho výrobcu obalového skla.

Najväčší a jediný slovenský závod na recykláciu a výrobu obalového skla je v Nemšovej. Skláreň s dlhoročnou históriou aj vďaka investorovi zo zahraničia zariaďujú najnovšími technológiami. Foto: Archív Vetropack Nemšová a M. Kňážkovej

Článok bol pripravený v spolupráci s OZV NATUR-PACK.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…