Chlapec sa musel starať o šesť mladších súrodencov. Vďaka láskavému páru konečne môže byť dieťaťom

LOS ANGELES 3. júla - Keď sedem súrodencov v roku 2018 stratilo pri autonehode rodičov, Pam a Gary Willis sa rozhodli, že im poskytnú domov. A to nielen na chvíľu. Počas pandémie si všetky deti adoptovali nastálo. Pár sa až počas procesu adopcie dozvedel, že deti majú za sebou traumatickú minulosť.

Život bol najviac krutý k najstaršiemu zo súrodencov, dnes už šestnásťročnému Adelinovi. Ten sa o svojich šiestich mladších súrodencov staral už od svojich šiestich rokov. „Keď sme žili s našimi biologickými rodičmi, žil som zo dňa na deň a snažil som sa prežiť. Snažil som sa chodiť do školy, ale niekedy som ostal doma, aby som dával pozor na mladších súrodencov a pripravoval som im jedlo,” priznal pre portál People. „Vzdal som sa myšlienky, že budem mať nejakú budúcnosť.”

Žili aj na ulici

Pred nehodou žili s rodičmi niekoľko týždňov na ulici, neskôr v útulku pre ľudí bez domova, odkiaľ ich vyhodili. V deň nehody bola v aute celá rodina a mali namierené do Texasu, kam sa mali presťahovať. Podľa spomienok Adelina to bolo za ten rok desiatykrát, čo sa sťahovali. Po nehode deti skončili v detskom domove v San Diegu, kým sa v roku 2019 nestretli s rodinou Willisovcov, ktorá ich príbeh videla v televízii.

Skúsení pestúni

„V reportáži deti hovorili, že majú len jedno vianočné želanie. Aby si ich niekto adoptoval. Ten príbeh som videla v čase, keď som si hovorila, čo urobíme so svojím životom, po tom čo pôjdeme na dôchodok? A čo spravíme s tak veľkým domom, keď sú už naše deti preč?“ povedala Pam. Príbeh ukázala svojmu mužovi a ten jej povedal, že by si mali deti adoptovať. „Boli sme úplne na jednej vlne,“ dodala Pam.

Manželia sú spolu už tridsaťtri rokov a sami majú päť detí, ktoré sú už dospelé. V minulosti boli dokonca certifikovanými pestúnmi a v pestúnskej starostlivosti mali deti, ktoré zápasili s rôznymi traumami.

Po týždňoch stretnutí a vychádzok začali súrodenci žiť v dome rodiny. Pam a Gary si pamätajú, že najstaršie deti, Adelino a Ruby, boli k svojmu novému domovu zdržanlivejší. Najmladšie deti si zvykli rýchlo. „Bola som šťastná. Nikdy som nemala pri sebe mamu, ako je Pam,” priznala sedem ročná Aubriella. Najstarší Adelino pripustil, že mu trvalo, kým si na nový domov zvykol.

Odvtedy sa však stal blízky rodičom, najmä matke, s ktorou vedie hlboké rozhovory o budúcnosti. „Naše životy predtým boli naozaj hrozné. Boli chvíle, keď sme sa snažili dostať jedlo na stôl," uviedol. „Musel som, bohužiaľ, vyrásť veľmi rýchlo a bol som veľmi nezávislý a emočne uzavretý. Po príchode tu som sa konečne mohol stať dieťaťom, už som nemusel byť dospelý,“ dodal.

Minulosť súrodencov nebola pre rodinu dôležitá. „Odo dňa, keď sme ich stretli, boli naše,“ podelil sa Gary. „Toto bol záväzok už navždy.“ Pam, takmer dva roky po začiatku ich novej kapitoly, hovorí, že sú ako každá iná rodina. „Určite to nie je ľahké," povedal Gary, no dodal: „Ale pozerať sa, ako deti rastú, je tá najlepšia vec.“