Pred 2 rokmi mu takmer zomrel syn: Dôležité je prestať to v sebe dusiť. Plač je prejav sily a pravdivosti

BRATISLAVA 2. júna - Vzťahový poradca Stanislav Ličko si pred dvomi rokmi prešiel peklom, ktoré nepraje zažiť žiadnemu rodičovi. Jeho vytúžený synček Richard sa narodil predčasne a desať dní bojoval o život, počas ktorých rodičia ani lekári nevedeli, či svoj boj o život zvládne alebo nie. Po bestselleri Ako ju pochopiť teraz Stanislav Ličko spomína na túto životnú krízu. Práve vďaka nej sa, ako sám vraví, mnohé naučil, mnohé pochopil a nútene si prešiel tzv. prechodovým rituálom, ktorý aj z neho urobil zrelého muža. Práve tomu, ako sa stať zrelým mužom, čo takého muža charakterizuje, ale aj tomu, čo nás všetkých môžu naučiť krízy, prečo ich máme vítať a prečo si dnes nasilu a umelo predlžujeme mladosť, sa Stanislav Ličko venuje aj vo svojej novej knihe, o ktorej porozprával v rozhovore pre Dobré noviny.

Po bestselleri Ako ju pochopiť ste sa rozhodli napísať ďalšiu knihu Nový muž. Hovoríte o nej, že rozpráva váš osobný príbeh o tom, ako ste sa stali zrelým mužom. Čo teda podľa vás charakterizuje zrelého muža? Ako sa líši od nezrelého?

Nezrelí muži sú často malí chlapci v dospelých telách. Sú to muži, u ktorých nebol dokončený proces dospievania. Chýbal tam niekto, kto by ich týmto procesom previedol a ukončil ho. Konkrétne to môžu byť muži, ktorí majú 35 rokov a bývajú stále v mama hoteli. Na druhej strane to môžu byť úspešní muži, ktorí vedú veľké firmy a kvôli finančnému zisku ničia životné prostredie. Užívajú si života a po mne potopa. Pozerajú sa len na seba a neberú do úvahy, že sú súčasťou väčšieho celku a planéty. Krásny príklad u nás je drancovanie našich lesov.  

Nezrelí muži nevedia prevziať zodpovednosť za svoj život, za následky svojich činov a za všetky svoje potreby. V partnerke hľadajú matku. Vyhovárajú sa na nepriaznivé podmienky alebo, že za ich neúspešný život môže niekto iný. Viac-menej je to egocentrický pohľad zameraný len na radosť, pohodu a potešenie. Títo muži nevedia dodržať slovo, nedá sa na nich spoľahnúť, nie sú čestní, všetko sa točí len okolo nich, hodnotia, posudzujú, neustále s niekým bojujú, sú agresívni, arogantní a nepozerajú sa na dôsledky svojich činov. Opäť by sme mohli nájsť pár príkladov na politickej scéne.

Zrelý – dospelý muž neuteká pred životnými výzvami a nenechá sa vláčiť životom. Prevezme zodpovednosť za všetko, čo sa mu v živote deje a všetky svoje potreby. Postaví sa životným výzvam čelom, aj keď je to niekedy ťažké. Môže byť pre druhých ľudí veľkou inšpiráciou. Je čestný, pravdivý a nenosí falošné masky. Čo povie, to platí. Ženy vníma ako rovnocenné bytosti a nehľadá v nich svoju matku, ale partnerku. Dokáže stáť vzpriamený vo svojej sile a zároveň byť empatický. Vníma seba ako súčasť väčšieho celku. Berie plnú zodpovednosť za následky svojich činov. Je tvorca svojho života. Má jasné hranice. Tvorí, chráni, zabezpečuje. Je prínosom pre ostatných. Záleží mu na tom, čo tu po sebe zanechá pre svoje deti a vnukov. Neustále na sebe pracuje a uvedomuje si svoju smrteľnosť. Je tiež nad vecou a život berie s hravosťou a ľahkosťou.

V knihe píšete o krízach, ktoré vás formovali. Jednou z nich je aj predčasné narodenie vášho syna a jeho boj o život, ktorý, našťastie, dopadol úspešne. Vravíte, že práve počas tohto pre rodičov asi najhoršieho obdobia, ste sa mnohé o sebe naučili. Čo konkrétne?

Neprajem nikomu niečo také zažiť, keď sa pozeráte na svoje dieťa a neviete, či prežije alebo nie. Nedokážete mu pomôcť a nič s tým urobiť. Prvé dni som to znášal veľmi ťažko. Naučil som sa to prijať a pustiť, aj keď je to ťažké. Ak proti niečomu bojujem a vzdorujem, vnútorne ma to bude hnevať a spôsobovať emočnú bolesť. Čo prijmem, to zmizne.

Kríza ma zastavila, vtedy som nedokázal chodiť do práce a musel som si nájsť čas sám na seba. Urobiť si inventúru svojho života. Aj práca, ktorú som robil, mi prestala dávať zmysel. Kríza ma prinútila prehodnotiť priority v mojom živote. Donútila ma prevziať zodpovednosť za všetko, čo sa mi v živote deje. Prestať sa pozerať iba sám na seba.

Neprajem nikomu zažiť to, keď sa pozeráte na svoje dieťa a neviete, či prežije alebo nie. Prvé dni som to znášal ťažko, no naučil som sa to prijať, aj keď je to ťažké.

Uvedomil som si, aký obrovský dar sme všetci dostali. Tým darom je náš život. Uvedomil som si, že nie je samozrejmosť narodiť sa a prežiť.

Začal som si viac vážiť všetko, čo už mám. Prirodzene mi prestalo dávať zmysel zameriavať sa len na materiálne zabezpečenie, ale začal som hľadať hlbší zmysel vlastného bytia a toho, čo mám na tomto svete robiť pre dobro ostatných bytostí. Tu začalo moje hlbšie pátranie po tom, aké je moje životné poslanie.

Práve toto životné obdobie nazývate aj akýmsi prechodovým rituálom. Čo tým myslíte?

Chlapci a dievčatá dozrievajú jednoducho rozdielne. Žena dozrieva prostredníctvom fyziologických a hormonálnych zmien vo svojom tele. Často sa to deje cez bolesť. Prvá menštruácia, prvé milovanie, prvý pôrod – vždy je pritom zážitok bolesti. Všetko sú to pre ženu akési vývojové prechody. U mužov neexistujú žiadne fyziologické prechody sprevádzané fyzickou bolesťou tak ako u žien. Z chlapca sa môže stať muž iba v inom spoločenstve už dospelých zrelých mužov. Chlapec potrebuje zdravé vedenie a potvrdenie, že sa stal mužom. Mužmi sa nerodíme, mužmi sa jednoducho stávame.

V našej západnej spoločnosti väčšina z mužov ničím takým neprešla, a preto podvedome vyhľadávame v našich životoch vynútené prechodové rituály do dospelosti cez nejakú formu bolesti či krízu, akými sú choroba, úraz, nehoda, rozvod, strata zamestnania. Životná kríza muža ohlodá na kosť, vtedy spadne na dno, dostane facku, a to ho často prinúti dospieť.

Niekedy sa to však neudeje a muž ostane zaseknutý v detskom veku, alebo môže skončiť ešte horšie. Ako alkoholik, bezdomovec, ostane dlhé roky v depresii alebo spácha samovraždu. Takto dnes muži prechádzajú do dospelosti. Ale nie je to nutné! Dá sa to aj inak. Aby muž mohol prejsť do dospelosti, potrebuje zažiť tlak a bolesť. Buď ako vedomý prechodový rituál, alebo vynútený rituál – životnú krízu. Pretože to, čo nechceme vidieť, musíme prežiť.

Prechodový rituál je veľmi silná vec, ktorá nás formovala tisíce rokov. V našej západnej kultúre takmer vymizli. Jediný, ktorý nám ostal, je svadba. Proces dospievania často sprevádzajú komplikácie. Veľakrát je to sprevádzané konfliktmi a hádkami. Prírodné národy o tomto vedeli, a preto sa usilovali, aby sa doba puberty skrátila čo najviac. A bolo úplne bežné, že prechodové rituály do dospelosti absolvovali chlapci vo veku približne trinásť až pätnásť rokov.

V modernej spoločnosti sa deje presný opak. Snažíme sa svoju mladosť čo najviac predĺžiť. A vidno to i v našej spoločnosti, ako tu pobehuje obrovské množstvo detí v dospelých telách. Mladí ľudia nevedia prevziať zodpovednosť za svoj život. Spoločnosti by ohromne prospelo, keby takéto prechody chlapci absolvovali pred osemnástym rokom života. Napríklad v Austrálii takéto vedomé prechodové rituály začínajú robiť už na školách a prešli nimi už desaťtisíce mladých chlapcov.

Dnes sa snažíme predĺžiť si mladosť. Pobehuje tu obrovské množstvo detí v dospelých telách. Mladí ľudia nevedia prevziať zodpovednosť za svoj život.

V našej spoločnosti vidno málo nasledovania hodných mužských vzorov. Mladí chlapci bytostne potrebujú vidieť, ako funguje vo svete zrelý dospelý muž, ktorý má otvorené srdce a zároveň stojí vzpriamene vo svojej sile. Mladým chlapcom je potrebné ukazovať, že je pre muža dôležité mať svoju česť, dodržať slovo a dokázať strážiť svoje hranice.

Máte nejaké rady pre rodičov, ktorí si možno prechádzajú podobnou situáciou, ako ju zvládnuť tak, aby ich nepoložila?

Prvú vec, čo som si pri kríze uvedomil je to, že to, čo mi život priniesol, môžem len prijať a prestať proti tomu bojovať a prevziať za to zodpovednosť. Ďalej dovoliť si cítiť smútok a bolesť. Napríklad dovoliť si plakať. Plač očisťuje telo aj dušu. Ale mnohí muži stále žijú v presvedčení, že plakať sa nesmie, lebo to je prejav slabosti. Práveže naopak, je to prejav veľkej sily, zraniteľnosti a pravdivosti. Prijal som jednoducho fakt, že to môj syn možno nezvládne a je to jeho rozhodnutie, či chce žiť, alebo nie. Dal som mu v tom slobodu a nesmierne sa mi uľavilo. Až keď prijmem smrť, môžem skutočne žiť naplno.

Druhá vec je dôležitosť rodiny a kamarátov. Všetci občas potrebujeme podporu, hlavne v ťažkých situáciách. Dnes to nie je úplne bežné, že máme okolo seba podporné prostredie. Uvedomil som si, že je dôležité podeliť sa o to, čo prežívam s niekým iným. Vnímam to tak, že sa zo spoločnosti vytráca dôležitosť komunity a všetci sa ako keby individualizujeme a odpájame navzájom od seba.

Hlavne pre mužov je to veľmi dôležitá vec: začať tiež hovoriť o tom, čo prežívame. Prestať to dusiť v sebe. Aj keď sa hovorí, že muži si problémy vyriešia sami vo svojej jaskyni. Dnes to tak nevnímam. Pozdieľať svoje vnútro s niekým iným, kto ma prijme v tej bolesti, má nesmierne ozdravný efekt. Či už je to kamarát, rodinný príslušník, kolega alebo kouč a mentor.

Tretia vec, či už je niekto veriaci alebo nie a nezáleží na vierovyznaní. Ja som presvedčený o tom, že úprimná a pokorná modlitba má nesmiernu silu a skutočne môže pomôcť.

Čo nás vlastne učia takéto krízy? Čo si z nich môžeme odniesť a čo ste si z nej odniesli vy?

Keď sa nad tým teraz zamýšľam, kríza je tu v konečnom dôsledku pre naše dobro. Aj keď to tak nemusí na prvý pohľad vyzerať. Pri kríze som tlačený do toho, aby som prehodnotil priority v mojom živote. Som dotlačený niečo pochopiť, prijať a niečo potrebujem zmeniť alebo opustiť. Prvý krok je jednoznačne prijatie stavu, že krízu mám.

Kríza je tu pre naše dobro. Vtedy som dotlačený niečo pochopiť, prijať a viem, že niečo potrebujem zmeniť alebo opustiť.

Kríza mi ukazuje, že niečo v mojom živote už nefunguje. Či už je to kríza, že sa cítim vyhorený v práci, mám zdravotné problémy, alebo zažívam krízu v manželstve. Ak niečo nezmením, kríza sa bude stále opakovať. Je to ako kontrolka na palubnej doske v aute, ktorá silne bliká. Potrebujem teda niečo opraviť a doplniť, aby auto ďalej fungovalo. Signalizuje mi to, že som na niečo zabudol. Možno som zišiel z cesty. Neznamená to, že mám kontrolku rozbiť alebo vymeniť auto.

Znamená to, že potrebujem skutočne niečo pochopiť, zmeniť, doplniť do svojho života. Vtedy ju prijmem a kríza zmizne.

Tvrdíte, že cesta k zrelej mužnosti vedie aj cez uzdravenie vzťahu s rodičmi. Čo tým myslíte?

Dnes som presvedčený, že uzdravenie vzťahu s našimi rodičmi je nesmierne dôležitá vec pre každého, kto chce skutočne dospieť na vyšší evolučný stupeň. Je to oblasť, ktorá sa nedá jednoducho v našom procese dozrievania preskočiť. Keď som sa akýmkoľvek spôsobom osobnostne a duchovne rozvíjal a išiel som do hĺbky, vždy ma to priviedlo ku vzťahu s otcom a mamou. Ak sa chcem v živote stať celistvým, či chcem alebo nie, musím jednoducho tieto dva vzťahy uzdraviť. Čo to ale znamená?

Jednoducho si musím „vyčistiť stôl“ zo svojej strany. Pre mňa to znamená prijať zodpovednosť za všetko, čo sa mi v živote deje. Ďalej v láske, úcte a rešpekte prijať svojho otca a uctiť ho ako svojho predka. Rešpektovať ho ako individuálnu bytosť s vlastním príbehom a osudom. Pre mňa to znamená hlboké odpustenie a prijatie všetkého, čo som dostal a aj nedostal. Pre mužov je to teda nesmierne dôležitý krok k vlastnej mužnosti. Absolvovať vnútornú cestu k svojmu otcovi. To isté s mamou. Ale musím urobiť ešte jednu dôležitú vec.

Poďakovať sa mame za život a s láskou a v mieri od nej odísť do sveta a naplniť svoj osud. Toto sa taktiež často nedeje a muži, ktorí majú problémy vo vzťahoch, veľmi často nemajú v poriadku vzťah so svojou mamou, pretože sa od nej nedokázali emocionálne odpútať. Po takomto vyčistení, prijatí a odpustení dokážem za svojimi rodičmi prísť, objať ich a povedať im, že ich mám rád a ďakujem im za všetko. Toto v dnešnej dobe nedokáže pomerne veľké množstvo ľudí. Celý život nosia v sebe krivdy a pocit viny, čo ich brzdí v skutočnom dozretí.

Ak nedokážem odpustiť rodičom, nemôžem sa stať zrelým a dospelým mužom. Nedokážem tak prevziať zodpovednosť za svoj život. Stále sa potom pozerám na svet očami malého zraneného chlapca, ktorý vzdoruje, cíti bolesť, nespravodlivosť a hádže vinu na všetkých ostatných, len nie na seba.

V novej knihe sa venujete nielen vzťahu s rodičmi, ale aj mužským priateľstvám. Tvrdíte, že sú veľmi dôležité. Viete aspoň v krátkosti vysvetliť prečo?

Dnes nemá každý muž to šťastie, aby bol členom komunity zrelých pravdivých mužov, ktorí sa navzájom inšpirujú. Stále mám dojem, že mnoho mužov zápasí s akýmsi podvedomým strachom otvoriť svoje vnútro pred inými mužmi a nadviazať s nimi hlboké priateľstvo a vybudovať takúto komunitu. Niekedy som z toho až frustrovaný. Často som svedkom toho, ako je pre niektorých mužov úplne nemožné sa takto otvoriť. Existuje pre nich určitý spôsob – alkohol alebo iné drogy.

Stále existuje u niektorých ľudí mylné presvedčenie, že muži musia byť iba tvrdí a všetko vydržať. Je pravda, že hovoriť o svojom vnútri nie je pre mužov také jednoduché ako pre ženy. Evolučne sme tak nastavení. Preto sa v týchto veciach musíme trénovať – nacvičovať si to. Aj preto sme s týmto zámerom založili v Banskej Bystrici Mužské kruhy. Pravidelne sa stretáváme a v bezpečnom prostredí preberáme rôzne témy, o ktorých sa bežne nehovorí.

Mať pravdivých mužských kamarátov je nesmierne dôležité a príjemné. Ak ste si také niečo niekedy zažili, určite mi dáte za pravdu, aký to má ozdravný efekt na mužskú psychiku. Ako mladí chlapci sme toto často nezažili. Naši vlastní otcovia boli vo väčšine citovo uzavretí alebo neprítomní a ani sme nevedeli, čo sa v nich vlastne odohráva. Mať pravdivých a autentických kamarátov, ktorí hovoria na rovinu a nesnažia sa na nikoho hrať, prináša do mužského života mnoho benefitov. Pomáhate si navzájom a máte pocit, že spolu patríte do nejakej komunity. Taktiež to vnímam tak, že muži, ktorí majú úprimné priateľstvá, majú lepšie zdravie a žijú dlhšie. Ich manželstvá sú šťastnejšie.

Mužskí priatelia znižujú závislosť od manželky alebo partnerky, ktorá si nemusí potom dať rady s každou emocionálnou potrebou svojho muža. Napríklad, keď muž zažíva nejaké ťažké obdobie, tak na nej nespočíva to ťažké bremeno. Taktiež, keď má problémy s partnerkou, tak priatelia mu poradia, zabránia mu v unáhlenom alebo hlúpom konaní a pomôžu mu nájsť zmysluplnú cestu ďalej.

Muži spolu dokážu pochopiť a riešiť problémy inak ako ženy. Aj keď manželka veľmi chce, niekedy jednoducho nemôže nahradiť pomoc kamaráta. To isté platí aj pre ženy. Ženy majú úplne iný pohľad na danú situáciu ako muži. Iní muži vedia, ako sa cítite. Muži často mávajú podobné problémy. A po pravde je úplne jedno, koľko zarábaš peňazí, akej si národnosti alebo aké máš vierovyznanie. V dnešnej modernej dobe všetci muži v zásade riešia tie isté problémy a kladú si podobné otázky.