Dobré noviny
Doktorka z manželskej poradne: V každom manželstve je 12 vecí, na ktorých sa nikdy nezhodnete. Dôležité je uvedomiť si ich a posunúť sa
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Doktorka z manželskej poradne: V každom manželstve je 12 vecí, na ktorých sa nikdy nezhodnete. Dôležité je uvedomiť si ich a posunúť sa

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka — Foto: Pexels

Aké problémy dnes partnerov trápia najčastejšie? A ktoré obdobia v manželstve sú pre pár „najrizikovejšie“? Doktorka Zuzana Hradileková rozpráva o tom, ako funguje manželská poradňa a aj o tom, či je moderné manželstvo v kríze.

BRATISLAVA 22. apríla - Mnohí sa v dnešnej dobe s obľubou vyjadrujú, že manželstvo je iba papier a rovnako populárne je aj tvrdenie, že kedysi boli vzťahy jednoduchšie a mladí ľudia sa dnes radšej rozídu, akoby mali problémy vo svojom vzťahu reálne riešiť. Kde vôbec vznikla tá istota, že v minulosti to ľudia vo vzťahoch vedeli lepšie? A skutočne je dnes móda problémy neriešiť, ale radšej vzťah automaticky ukončiť? Na tieto a mnohé iné otázky odpovedala pre Dobré noviny doktorka Zuzana Hradileková z Manželskej a Predmanželskej Poradne v Bratislave.

S a kými problémami vás páry navštevujú najčastejšie?

Sú to už väčšinou dôsledky dlhodobého vzďaľovania sa – konflikty ktoré prerástli do boja o moc, nevera, neliečené traumy z detstva, ktoré sa spúšťajú na partnera a podobne. V školách nás neučia, ako riešiť konflikty, ako fungovať vo vzťahu, ako komunikovať. Takisto si nesieme vzorce od svojich rodičov, starých rodičov, ktorí vyrastali v komunizme, boli vojny. Ľudia sa sústredili na prežitie. Klienti nerozumejú tomu, čo sa medzi nimi deje. Jeden mohol žiť s pocitom, že je všetko v poriadku, druhý sa roky trápil, a až keď odíde, prídu ku mne. Mohli prejsť aj roky mlčania, strachu. Spoločným menovateľom je intimita, to znamená emocionálna blízkosť, jej kvalita sa potom odráža aj v tej fyzickej.  

Ste v kontakte s pármi aj po ukončení poradne? Viete, či sa im napokon podarilo problémy vyriešiť?

Áno, mnohí mi ďakujú, napíšu, prípadne prídu znova po rokoch, keď potrebujú pomôcť s niečim iným, znova sa posunúť.

Stalo sa vám už, že ste páru povedali priamo, že ich vzťah/manželstvo je „neopraviteľné“? Bol taký pár niekedy u vás na poradni alebo sa dá naozaj každému pomôcť?

Je to o vyjasňovaní si toho, čo potrebujú zmeniť, zlepšiť. Takže určite sa stane, že poviem, že s tým im pomôcť neviem. Napríklad pokiaľ ide o neveru a neverník nie je ochotný začať robiť kroky smerom k jej obnoveniu, pokiaľ niekto trvá na tom, že „chyba“ je u toho druhého a podobne. Veľmi zjednodušene: je to asi ako návšteva lekára. Keď vám lekár povie, že máte napríklad cukrovku a musíte zmeniť niekoľko vecí vo vašom životnom štýle a začať užívať lieky, chodiť na kontroly a pacient povie, že jemu nič nie je, liečiť sa nebude… Lekár s ním nemôže ďalej spolupracovať. Zároveň s pacientom nemôže súhlasiť. Tak je to aj u mňa. Ponúkam svoju expertízu, odbornosť, skúsenosti. Klienti to môžu buď prijať, alebo odmietnuť. Oboje rozhodnutia rešpektujem. Pokiaľ však odmietnu, nemôžem pracovať na tom, čo viem, že by im škodilo a vzťah by sa rozpadol. To by bolo z mojej strany neetické.

Vzťah, ktorý je zameraný iba na povinnosti, deti a platenie šekov sa rozpadne.
Vzťah, ktorý je zameraný iba na povinnosti, deti a platenie šekov sa rozpadne.“ Foto: Pexels

Hovorí sa, že manželstvo prekoná viacero kríz, napr. po 3 rokoch, 7 rokoch či 9 rokoch. Je to podľa vás pravda? Naozaj sa to dá takto jednoducho „vypočítať“?

Štatisticky je najviac rozvodov, keď má prvorodené dieťa 4 ½ až 6 rokov, a potom keď odchádzajú deti z domu. Znova je to o intimite, nie o počte strávených rokov. Keď sú deti, je veľa povinností, prvé, čo prestávame robiť, je starať sa o vzťah, tráviť spolu čas, zdieľať… Vzťah, ktorý je zameraný iba na povinnosti, deti a platenie šekov sa rozpadne. Potom odídu deti a vlastne my dvaja sa nepoznáme, nemáme si čo povedať, to je druhé obdobie vysokej rozvodovosti.

Druhé manželstvá trvajú štatisticky o polovicu menej ako prvé. Podľa výskumov je v každom manželstve 12 oblastí, na ktorých sa nikdy nezhodneme. Dôležitý je posun, že si pár povie: „Aha, čo sme riešili pred dvoma rokmi a kam sme sa posunuli!“ Ak sme neriešili konflikty v prvom manželstve, resp. prerástli do boja o moc a manželstvo sa rozpadlo, v druhom manželstve budeme mať tých oblastí 24.

Takisto je rozdiel medzi mužmi a ženami. V spoločnosti panuje klišé, že emócie sú spájané s hysterickou ženou, s niečim zlým, slabotou, labilitou atď. Racionalita je, tá ktorá je lepšia a žiadanejšia. A to spôsobuje veľa ťažkostí a nedorozumení. Emócie sú o 2 stotiny sekundy rýchlejšie ako myšlienky. Emócie sú pre naše správanie ako benzín pre auto. Ľudskú bytosť vytvárajú emócie. To, čo je problémom, je naučiť sa ich bezpečne vyjadrovať, poznať tie svoje, zdieľať tie partnerove. A tu má problém 95 percent populácie. Je to celoživotná práca na sebe.

Aký je váš názor na populárne tvrdenie, že svadba je len papier?

Nie je to tak. Svadba je vyjadrenie záväzku, posunutia vzťahu, svadbou deklarujeme náš spoločný záväzok.

Najčastejšou diagnózou bola tzv. „Depresia žien v pasci domácnosti“. Ženy boli doma, starali sa o deti, často boli izolované.
Najčastejšou diagnózou bola v minulosti tzv. „Depresia žien v pasci domácnosti“. Ženy boli doma, starali sa o deti, často boli izolované.Foto: Pexels

V porovnaní s minulosťou, myslíte si, že bolo niekedy jednoduchšie udržať si pekný a fungujúci vzťah? Alebo je to jednoduchšie dnes?

Celkom nesúhlasím s tvrdením, že dnešní mladí ľudia alebo vzťahy sa hneď ukončujú. Myslím si pravý opak. Skôr ženy začínajú byť rovnocennejšie mužom. Keď mi príde pár pred alebo v dôchodcovskom veku, strávili spolu 30 – 40 rokov a u mňa sa prvýkrát dozvedajú základné veci o sebe… Kedysi boli vzťahy o role muža a ženy, keď z nej niekto vybočil, tak ho spoločnosť a komunita do nej dotlačili. Najčastejšou diagnózou bola tzv. „Depresia žien v pasci domácnosti“. Ženy boli doma, starali sa o deti, často boli izolované. Muži rozhodovali, mali sociálne kontakty, spoločenský život, študovali, pracovali, mali koníčky, boli viacej neverní. Ženy začali študovať, pracovať, hovoriť aj o svojich sexuálnych potrebách, aj keď stále to ešte nie je rovnocenné v spoločnosti. Pre vzťahy to znamená v prvom rade hodnotu rovnocennosti. Nie je to rovnocennosť o financiách, výzore, vzdelaní, ale o pocite rovnocennosti vo vzťahu, že sa pri druhom cítim rovnocenne a v bezpečí.

To znamená, že vzťahy mladých ľudí riešia oveľa viacej oblastí – kde budeme žiť, kto bude mať kariéru, ako budeme tráviť voľný čas, sexualitu. To kedysi nebolo. Takže, aj keď sa vzťahy rozpadnú po pár rokoch, sú oveľa hlbšie. Keby spolu páry všetky tieto oblasti neriešili a iba by fungovali, tak by vydržali aj celý život, len to je život v trápení, hneve, neverách, lebo blízkosť a prijatie je prvoradá potreba. Na mladých ľudí je veľmi veľa nárokov a tlakov, viac ako kedykoľvek predtým a zároveň sa potrebujeme cítiť rovnocenne. Často rovnica o dvoch neznámych…

Ako sa dokážete počas poradne odosobniť a takpovediac „nenadržiavať“ ani jednej strane?

Musím na sebe pracovať. Tiež som ľudská bytosť a osobnosť terapeuta koreluje s úspechom resp. neúspechom terapie najviac. Je to najdôležitejší terapeutický nástroj. Takže ho neustále „čistím“ a „zveľaďujem“. Ak sa stane, že „nadŕžam“, je dôležité, aby som o tom vedela a mohla to s párom zdieľať a aj oni so mnou, ak má jeden taký pocit. Potom je dôležité hľadať, kvôli čomu sa tak jeden cíti a čo je potrebné urobiť, aby sa cítil v bezpečí.

Iné je to, keď ide o násilie vo vzťahu, fyzické, emocionálne, psychické, sexuálne, finančné…To pomenujem hneď, ochránim obeť. Ak by som v takomto prípade rovnocenne prijímala oboch, uškodím a ohrozím obeť, pretože vlastne násilníkovi alebo násilníčke potvrdím, že je v poriadku byť násilný a čokoľvek by obeť na sedení povedala by bolo použité proti nej. A to by bolo tzv. sekundárne násilie.

Už ste čítali?