EÚ chce počuť náš názor: Ste za zrušenie striedania zimného a letného času? Hlasujte
Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. U niektorých ľudí sa však objavujú zdravotné problémy. Ako to vnímate vy?
BRATISLAVA 10. júla (Dobré noviny/TASR) - Zrušiť striedanie letného a zimného času alebo nie? To je otázka, ktorá v poslednej dobe rozprúdila živú diskusiu nielen na Slovensku, ale aj po celej Európskej únii. A vyjadriť sa k tejto problematike môžete aj vy prostredníctvom oficiálneho online dotazníka.
S návrhom zrušenia striedania času prišlo niekoľko europoslancov, ktorí sa tejto téme dlhodobo venujú. Pracovná skupina pritom argumentuje štúdiou deviatich európskych univerzít, z ktorej vyplýva, že priame a nepriame náklady na zdravotné následky v EÚ môžu predstavovať až 131 miliárd eur.
Reagovali však aj na podnety niektorých občanov EÚ, ktorí sa sťažujú na to, že posun času má negatívny vplyv na ich zdravie. Listom sa na Komisiu obrátilo napríklad aj Fínsko.
Podľa nedávneho výskumu deviatich európskych univerzít zmena času spôsobuje zdravotné problémy u približne 20 percent Európanov. Patria k nim únava, ospalosť a dezorientácia, poruchy trávenia, migrény a depresie, výnimočne aj infarkty. Ťažkosti zažívajú aj ľudia postihnutí autizmom. Neprirodzená zmena spánkového rytmu môže pôsobiť aj ako spúšťač geneticky podmienených chorôb, ako sú obezita či cukrovka.
Hlasoval aj Europarlament
O problematike dokonca vo februári tohto roka hlasoval počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu Europarlament. Ten napokon požiadal Eurokomisiu, aby súčasnú smernicu preskúmala a prípadne navrhla jej revíziu.
Na základe početných žiadostí občanov, Európskeho parlamentu a niektorých členských štátov sa Komisia preto rozhodla preskúmať fungovanie momentálnej úpravy letného času v EÚ a posúdiť, či by sa nemala zmeniť. Rozhodla sa do tohto kroku aktívne zapojiť aj širokú európsku verejnosť, ktorá môže hlasovať v online dotazníku do 18. augusta 2018.
Dotazník je dostupný aj v slovenčine a všetky podnety a názory európskych občanov, zainteresovaných strán a členských štátov na súčasnú úpravu letného času v EÚ a na jeho prípadnú zmenu neskôr zverejní.
Na území súčasného Slovenska sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu 1. svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa stredoeurópsky letný čas (SELČ) uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov.
Doprajte si odpočinok
Zmenu času využíva väčšina členských štátov EÚ i niektoré štáty USA. Skúsenosti s tým mali napríklad aj obyvatelia Ruskej federácie i ďalších štátov sveta. Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod zdravotné problémy.
Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek konštatujú, že striedanie letného a stredoeurópskeho času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.
