Dobré noviny
Vynálezy zo Slovenska, ktoré zlepšili život celému svetu. Vedeli ste o nich?
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Vynálezy zo Slovenska, ktoré zlepšili život celému svetu. Vedeli ste o nich?

Revolučné nápady neprichádzajú iba z veľmocenských krajín, ale aj z takých malých krajiniek, akou je Slovensko.

BRATISLAVA 30. marca - Väčšina vynálezov robí naše životy lepšími. Veď ako by vyzeral svet bez žiarovky, chladničky, počítači či dokonca kolesa? Väčšia krajina - viac vynálezov. Aj preto väčšina skvelých vynálezov pochádza skôr z veľmocenských krajín, no niektoré k nám prišli aj z maličkých krajín. Jednou z nich je aj Slovensko, ktoré sa môže pochváliť hneď niekoľkými vynálezmi, ktoré dnes slúžia celému svetu a dokázali z neho urobiť lepšie miesto.

Aj títo vynálezcovia sú dôkazom, že usilovná práca namiesto krčmových rečí môže zmeniť svet. Dokonca aj ak pochádzate z malebnej slovenskej dedinky.

Nasledujúce vynálezy poznajú na celom svete, no v skutočnosti vznikli na Slovensku. Vedeli ste o ich slovenskom pôvode?

Štefan Banič: Padák

Azda najslávnejší slovenský vynález. Jeho vynálezca Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (dnešné Smolenice), v roku 1912 sa stal svedkom tragickej nehody, ktorá mu zmenila život. Otrasený týmto zážitkom sa začal zaoberať možnosťou skonštruovať padákovú konštrukciu a už v roku 1913 mal hotový prvý prototyp, ktorý odovzdal na posúdenie americkým úradom.

Princípom Baničovho padáka bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Padák sa upevňoval pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami.

V roku 1914 mal Banič predviesť padák zástupcom patentového úradu, letectva USA i verejnosti, no keďže jeho vynález veľa dôvery nevzbudzoval, musel ho predviesť osobne a zoskočiť s ním zo strechy 15 poschodovej budovy. Banič dokázal bezpečne pristáť a svoj vynález obhájiť.

Foto: inventors.about

Padák sa neskôr využil aj v dvoch svetových vojnách, bohatstvo a slávu však svojmu vynálezcovi nepriniesol. V roku 1920 sa Banič vrátil do rodnej obce, kde v ústraní pracoval ako murár. Málokto vie, že v roku 1930 Banič so svojím bratom a spoločnými kamarátmi objavili jaskyňu Driny pri Smoleniciach.

Ján Dopiera: Strunové hudobné nástroje

Vynálezca Ján Dopiera sa narodil v roku 1893 v Strážach a už ako tínedžer sa presťahoval do USA. Na predmestí Los Angeles si otvoril stolársku dielňu, v ktorej opravoval a neskôr aj vyrábal husle, gitary a iné nástroje. Jedného dňa ho navštívil majiteľ kabaretu s požiadavkou, aby vymyslel spôsob, ako zosilniť zvuk gitary v jeho orchestri. Dopiera problém vyriešil a už v roku 1926 požiadal o patent na celokovovú gitaru s tromi rezonátormi.

Foto: gearslutz

Dopiera s bratmi a ďalšími založili firmu National String Instrument Corporation, ktorú však neskôr kvôli nezhodám opustili a založili firmu DOBRO - od slov Dopiera Brothers (bratia Dopierovci). Práve v tejto firmy Dopiera vynašiel ďalší strunový vynález - gitara oproti predchádzajúcej už nebola celokovová, ale drevená a namiesto troch rezonátorov bol jeden umiestnený v strede. Vďaka tomu mal nástroj oveľa čistejší a aj zvonivejší zvuk.

Ján Farkaš: Vinea

Iba tucet rokov od vynájdenia Kofoly uzrel svetlo sveta ďalší skvelý nápoj - Vinea. Docent Ján Farkaš pracoval v pezinských vinárňach, kde dostal neľahkú úlohu - vytvoriť lacný a chutný nápoj bez alkoholu, ktorý by konkuroval nápojom zo zahraničia. Fakaš mal v úmysle vymyslieť nápoj, ktorý by bol prírodný, osviežujúci a netradičný zároveň. Chcel, aby nápoj nemusel obsahovať konzervanty, byť pasterizovaný a mal chuť hrozna.

Spolu s kolegami preto vyvinuli nápoj zo zvyškov hroznového muštu, ktorý vznikal pri výrobe stolových vín. Samotná značka Vinea vznikla v roku 1973 a málokto vie, že toto slovo pochádza z latinčiny a znamená Vinohrad. Čo je však ešte zaujímavejšie, názov vymysleli dcéry Jána Farkaša.

Úspech Viney spočíva v tom, že Farkaš dokonale pochopil ľudí, ktorí chceli prírodný nápoj, nie umelé sladké limonády, ktorých bolo na trhu habadej.

Foto: lakako

Vineu na trh uviedli v roku 1974 najskôr vo fľašiach s objemom 0,25 dcl, ktoré stáli 1,50 Kčs. V roku 1975 sa Vinea dočkala veľkého úspechu - na potravinárskom veľtrhu v Brne získala prestížnu cenu s názvom Zlatá Salima. Vineu najskôr vyrábali iba v Pezinku, no neskôr sa pre veľký záujem a z logistických dôvodov musela začať vyrábať aj v Nitre a v Banskej Bystrici. V roku 1980 Vineu začali plniť do 0,7 litrových fliaš a v polovici osemdesiatych rokov ju ako jeden z mála nápojov zo socialistického bloku začala vyvážať do USA a Kanady, kde sa stala dôstojným konkurentom pre tamojšie sladené nápoje.

Ján Bahýľ: Helikoptéra

Jána Bahýľa netreba Slovákom priveľmi predstavovať, je to jeden z našich najznámejších vynálezcov. Narodil sa v roku 1856 vo Zvolenskej Slatine a už od detstva mal mimoriadne technické nadanie. To využil v strojárstve a vojenskej technike, zaslúžil sa najmä o zlepšenie delostreleckej techniky a železničnej dopravy.

Svoj najväčší vynález však vymyslel koncom 19. storočia. Už v roku 1894 vypracoval návrh konštrukcie vrtuľníka, ktorý mal byť poháňaný ľudskou silou. A hoci v roku 1895 dostal patentové privilégium realizovať svoj návrh, termín nedodržal. Jeho vynález sa však realizácie v rôznych iných podobách dočkal, no Bahýľ naň patent nezískal.

Foto: pinterest

Neskôr sa však Bahýľovi podarilo nadviazať kontakt s výrobcom kočov Antonom Marschallom, s ktorým v rokoch 1895 - 1897 skonštruoval prvý automobil s benzínovým motorom a akumulátorom na Slovensku. O Bahýľovi bol v roku 1978 natočený dokument s názvom Premožiteľ Edisona. Udelili mu tiež 17 vojenských a iných technických patentov, napríklad na balón so vzdušnou turbínou, tank na parný pohon, riadenie na spájanie vagónov, vynález výťahu na bratislavskom hrade a ďalšie.

Jozef Karol Hell: Banské čerpacie stroje

J. K. Hell bol strojmajster a vynálezca, ktorý sa na rodil v roku 1713 v Banskej Štiavnici, bol bratom významného slovenského astronóma Maximiliána Hella.

J. K. Hell sa spolu so svojím otcom (taktiež strojmajstrom) a Samuelom Mikovínim zaslúžili o vznik obdivuhodného systému vodných nádrží - tajchov, ktoré sa stali zdrojom energie pre banskú techniku v okolí Banskej Štiavnice.

Ďalekosiahly prínos jeho priekopníckeho diela spočíva najmä v tom, že po prvý raz použil na pohon nový prvok – stlačený vzduch. Skonštruoval aj zariadenie na čistenie vzduchu v baniach a na vháňanie čerstvého vzduchu do podzemných hĺbok.

Foto: slon.diamo.cz

Jozef Murgaš: Rádiový prenos

Jozef Murgaš sa narodil v roku 1864 v Jabríkovej a neskôr sa odsťahoval do USA. Práve tam sa stal priekopníkom bezdrôtovej telegrafie.

Murgašovi v roku 1903 a 1904 uznali dva patenty - Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou.

Murgašovi patrí prvenstvo v bezdrôtovom prenose hovoreného slova. Už v roku 1905 založili vo Philadelphii spoločnosť Universal Aether Telegraph Co., ktorej cieľom bolo komerčne využiť Murgašove vynálezy. Práve táto firma Murgašovi pomohla postaviť skúšobnú vysielaciu a prijímaciu stanicu šesťdesiat metrovými anténovými stožiarmi.

Foto: flickr

Aurel Stodola: Protézy chodidiel a rúk

Aurel Stodola bol fyzik, technik, konštruktér, vynálezca a zakladateľ teórie parných a plynových turbín, ktorý sa narodil v roku 1859 v Liptovskom Mikuláši. Vo svojom rodnom meste vychodil ľudovú školu, v Levoči nemeckú reálku a maturoval na maďarskom gymnáziu v Košiciach.

Aurel Stodola sa do dejín zapísal aj skutočnosťou, že bol učiteľom génia Alberta Einsteina. V roku 1915 sa mu v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom podarilo skonštruovať pohyblivú umelú ruku. Neskôr na rovnakom princípe skonštruovali protézy chodidiel a nôh. Svoj najväčší a najznámejší úspech zaznamenal v odbore parných turbín. Jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva. Aurel Stodola bol taktiež konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete, ktoré dodnes funguje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve odoberaním tepla z vody jazera.

Foto: Wikimedia CC

Jozef Maximilián Petzval: Optika

Jozef Maximilián Petzval sa narodil v roku 1807 v Spišskej Belej. Bol slovenským fyzikom, matematikom a vynálezcom.

Jozef Maximilián Petzval sa pokladá za zakladateľa modernej optiky. Počas svojho života sa venoval rôznym oblastiam, avšak osobitnú pozornosť venoval optike. S tým sa spájajú aj jeho najvýznamnejšie výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrh dvoch objektívov, portrétového a krajinkárskeho. Išlo o mimoriadny svetový vynález. Jeho objektív totiž umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. Čo teda znamenalo, že expozícia trvala menej ako minútu, čo bolo na vtedajšiu dobu neuveriteľné. Petzval pripravil aj koncepty ďalekohľadov, premietačiek či zlepšenia mikroskopu. V prvej polovici 19. storočia tak položil základ modernej fotografie.

Foto: Wikimedia CC

Už ste čítali?