Zaľúbil sa do Studenkovej, ale bol malý a zakomplexovaný. Ady Hajdu žije so ženou, proti ktorej nemá šancu
Manželku Janku získal, až keď jej omylom opľul chrbát.
„Raz ma chytili za ruky a nohy a vyvesili z balkóna na piatom poschodí. Spýtali sa ma: ,Budeš ešte plakať?‘ Už som neplakal. A odvtedy som na balkón nechodil.“ Ady Hajdu sa celý život dokáže smiať aj na veciach, z ktorých by si iní odniesli traumu. Ako najmladší zo štyroch bratov si musel svoje miesto v rodine vybojovať, hoci nie silou, ale skôr humorom a schopnosťou pozerať sa na život s nadhľadom. Práve ten mu pomohol nielen v hereckej kariére, ale aj vo vzťahoch so ženami, ktoré ho fascinovali od detstva. V relácii 7 pádů Honzy Dědka otvorene porozprával o tom, prečo bol tajne zamilovaný do Zdeny Studenkovej a ako mu pri Ivane Chýlkovej stúpal krvný tlak. Obľúbený herec je však už vyše 30 rokov šťastný pri manželke Janke, ktorú získaval rok a pol a pri ktorej pochopil, že niektoré boje jednoducho nemá zmysel zvádzať.
Mal byť Evička
Ady Hajdu vyrastal v Bratislave ako najmladší zo štyroch bratov a už odmalička mal pocit, že je trochu iný ako ostatní. Možno za to mohli aj korene jeho mamy. „Moja mama je mantácka Nemka. Pochádza z dediny, odkiaľ bol aj náš prezident. U nás doma sa rozprávalo mantácky. Je to jedna vetva nemčiny. Hovorili im Mantáci, pretože im nikto nerozumel. Takže toto mám v rodine aj ja. Keď prehovorím, doma mi tiež často nerozumejú,“ zavtipkoval v relácii.
Byť najmladším zo štyroch súrodencov vraj nebolo jednoduché. Hajdu priznal, že bol citlivejší než jeho bratia a snažil sa na seba upozorniť najmä tým, že stále plakal. „Bol som štvrtý zo štyroch bratov, najmladší. Pôvodne som sa mal volať Evička, len trošku zarástla,“ smial sa herec. Keďže bol podľa vlastných slov zo všetkých bratov najslabší, vyslúžil si aj prezývky. Najskôr mu hovorili Masox, teda slabší vývar, a v puberte Knorr aj s rezancami. „Neustále som plakal a nevedel som si vydobyť postavenie v rodine,“ priznal. Jedného dňa sa však starší bratia rozhodli, že jeho plaču už bolo dosť.
„Raz ma chytili za ruky a nohy a vyvesili z balkóna na piatom poschodí. Spýtali sa ma: ,Budeš ešte plakať?‘ Už som neplakal. A odvtedy som na balkón nechodil,“ spomínal so smiechom.
Trojkové prsia
Kým ostatní chlapci naháňali loptu, Ady Hajdu sa radšej zdržiaval medzi dievčatami. V ich spoločnosti sa vraj cítil prirodzenejšie. „Ja som nebol veľmi športový typ ani ten chlapec, ktorý robí všetky tie chlapčenské veci. Doma som bol skôr taký chudák. Radšej som sa rozprával s dievčatami. Strašne rád som ich počúval,“ priznal.
Práve vďaka jednému dievčaťu sa napokon dostal aj k herectvu. Na základnej škole sa objavila staršia spolužiačka Ingrid Fabianová a hľadala záujemcov o štúdium v Luduse. To, čo si z tej chvíle zapamätal, však nebola ani škola, ani divadlo. „Prišla Ingrid Fabianová, mala trojkové prsia a spýtala sa, kto chce ísť do Ľudovej školy umenia do Ludusu. Vôbec som netušil, čo hovorí ani čo tie slová znamenajú, ale prihlásil som sa, pretože som si myslel, že sa k tým prsiam nejako dostanem,“ priznal bez okolkov.
