Dobré noviny
O rozdelení ČSFR mali rozhodnúť občania, tvrdí Schuster
SITA
SITA

O rozdelení ČSFR mali rozhodnúť občania, tvrdí Schuster

Vstup Slovenska do Európskej únie treba podľa Schustera hodnotiť pozitívne. Keby sme si spočítali, čo všetko sme získali a čo stratili, pozitíva určite prevládajú.

KOŠICE 29. decembra - O rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty mali rozhodnúť občania v referende a nie politici, myslí si Rudolf Schuster, prvý slovenský prezident volený priamo občanmi.

„V tom čase som tu nebol. Bol som posledným československým veľvyslancom v Kanade, preto som celý vývoj nemohol sledovať z blízka. Keď som sa vrátil, tak som s Milanom Čičom, ktorý bol vtedy predsedom ústavného súdu, veľa na túto tému diskutoval. Neskôr som napísal knihu Rozhovory s Milanom Čičom, kde sú uvedené aj moje aj jeho názory k rozdeleniu. Myslím si, že také vážne rozhodnutie ako rozdelenie Česko-Slovenska sa nemalo udiať bez toho, aby mali aj občania právo vyjadriť svoj názor. Čiže malo byť referendum. Možno by to v tom čase nebolo prešlo. Neskoršie by k tomu rozdeleniu však určite došlo. Zastávam však názor, že o takej vážnej veci by mali rozhodovať občania a bolo by to bývalo spravodlivejšie, ako keď rozhodovali politici," uviedol Schuster v exkluzívnom rozhovore pre agentúru SITA.

Vstup do EÚ hodnotí pozitívne

Bývalá hlava štátu za najpozitívnejší krok v dvadsaťročnej histórii samostatnej Slovenskej republiky považuje prijatie krajiny do NATO a vstup do Európske únie.

„Náš vstup do Európskej únie treba hodnotiť pozitívne. Pretože keby sme si spočítali, čo všetko sme získali a čo sme stratili, tak určite tie pozitíva prevládajú. Dnes máme mnohých kritikov Európskej únie a nášho členstva v nej. Kritizujú najviac tí, ktorí pri tom neboli. Treba sa rozpamätať, ako sme sa ocitli v izolácii počas vládnutia Vladimíra Mečiara. Až po roku 1998 sme začali klopať na dvere v zahraničí, aby nás prijímali, aby k nám chodili vzácni hostia, pretože sme dovtedy boli izolovaní. Bolo treba ukázať, že my naozaj patríme do vyspelej Európy. Toto bolo to najťažšie obdobie a dnes na to už akosi zabúdame,“ povedal Schuster.

Doložil, že netreba byť pasívnym členom Európskej únie a že treba presadzovať naše záujmy. Keďže menšie štáty majú menšie slovo, tak sa treba spájať, napríklad Vyšehradská štvorka, ale aj s ďalšími štátmi, ktoré majú rovnaké záujmy, na ich spoločné presadzovanie.

Vstup Slovenska do euroatlantických štruktúr, ako aj zavedenie eura priniesli podľa exprezidenta radovému občanovi viaceré pozitíva. „Vtedy som si myslel, že sme možno mohli počkať s eurom, ale ako sa ukázalo, bolo to pre nás určitou výhodou, že sme to euro vtedy prijali. Pre radového občana to prinieslo možnosť chodiť po krajinách Európskej únie bez hraníc a ľahšie môžeme vycestovať aj do hociktorej inej krajiny sveta. Máme jednotnú menu a s eurom sa môžeme pohybovať po celom svete a používať ho,“ povedal Schuster.

Euroval nevníma negatívne

Bývalý prezident euroval nevníma negatívne. „Dnes riešime v súvislosti aj s krízou viaceré problémy, ale nie je jav len náš, slovenský, ale aj ostatných krajín vo svete. Mohli by sme dnes povedať, že prečo my pomáhame iným, keď sami máme problémy. Lenže keď vstúpite do spoločenstva, tak máte nielen výhody, ale aj povinnosti. A to dnes nie vždy takto chápeme. Mnoho ľudí si myslí, že by sme mali brať len tie výhody a tie povinnosti, alebo solidaritu s inými, by sme nemali až tak akceptovať. Mám na mysli euroval. Niektorí ľudia sa dnes tvária, ako keby my sme boli imúnni proti kríze. My ale nevieme, čo nás môže postihnúť o rok, dva či o tri a my sa ocitneme v situácii, keď budeme potrebovať pomoc a vtedy by sa iní mohli otočiť k nám chrbtom,“ hovorí Schuster.

Ako chybu z čias Dzurindovej vlády vníma privatizáciu plynárenstva, energetického priemyslu, telekomunikácií či košických železiarní, kde vstúpili zahraniční investori bez toho, aby si tam štát ponechal istý vplyv.

„Myslím si, že v tom čase sme urobili veľa chýb, pretože sme sa zbavili toho najcennejšieho, čo mohlo pomáhať pri rozvoji našej ekonomiky. To najlepšie sme dali zahraničným investorom, dokonca tak, že sme potom nemali hlavné slovo pri rozhodovaní, a to som kritizoval. Ak si to niekto teraz s odstupom času prečíta, môže posúdiť, do akej miery som mal pravdu, alebo nie,“ hovorí Schuster.

Chybou bolo podľa neho aj to, že sme vtedy veľmi rýchlo rozvíjali automobilový priemysel. „Sme až príliš jednostranne zameraní pokiaľ ide o priemyselnú výrobu na automobilový priemysel. Mám obavy, že tak ako je to teraz výhodné, tak to raz môže byť kritické, keď sa budú zvyšovať platy a keď títo investori povedia, že za takých podmienok tu neostanú. A rozhodnú sa odísť na Ukrajinu, do Ruska, alebo do Číny. A vtedy môže nastať veľký problém s vysokou nezamestnanosťou,“ vyslovil svoj názor Schuster.

Už ste čítali?

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na jediný deň: denne ošetrí 120 pacientov

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…