Otca zachránilo, že lízal cukor zo zeme, mama zažila krutosť v Bratislave. Vojtechovi rodičia prežili holokaust
Po vojne aj on zažil prejavy antisemitizmu.
Vojtech Tomáš Novák sa narodil 10. októbra 1946 ako Vojtech Tomáš Neumann v Zlatnej na Ostrove. Vojtechov otec Jozef Neumann pochádzal z obce Zlatná na Ostrove a jeho rodina z otcovej strany pochádzala zo Zakarpatskej Rusi. V Zlatnej na Ostrove sa venovali obchodu, vlastnili malý krám so zmiešaným tovarom. Z otcovho rozprávania vie, že v obci navštevovali synagógu, pamätal si židovské tradície a doma pripravovali kóšer kuchyňu. V obci dokonca pôsobil aj šachter (rituálny mäsiar), ktorý nad dodržiavaním tradícií dohliadal.
Rodina dbala na vzdelanie, Vojtechov otec vyštudoval gymnázium v Komárne. Neskôr pracoval ako obchodný zástupca s obilím a bol členom sociálnodemokratickej strany. Vojtechova mama Eva Teichnerová pochádzala z maďarského pohraničného mesta Györ. Vojtech z rozprávania vie, že jej rodina z maminej strany pochádzala zo Španielska, odkiaľ boli Židia koncom 15. storočia vyhnaní. Počas ďalších storočí putovali cez Nemecko, Poľsko až sa usadili v vtedajšom Rakúsko-Uhorsku a vďaka tolerančnému patentu mohli praktizovať židovskú vieru, venovať sa podnikaniu a študovať.
Starý otec zomrel, keď mala Eva 9 rokov. Eve a jej staršej sestre a bratovi sa teda nedostalo vyššieho vzdelania. S mamou žili skromne v byte a všetky peniaze investovali do nákupu kníh. „Taká je tradícia u Židov, že vzdelanie je najsilnejšie, to ti nikto nezoberie. Treba čítať, študovať a študovať,“ približuje Vojtech prostredie a rodinnú tradíciu svojej mamy. Jej mama bola vyučená krajčírka a po večeroch prala a šila a krajčírskemu remeslu priučila aj obe dcéry, čo im zrejme neskôr obom zachránilo život. Žili otvorene a mali veľa priateľov z rôznych strán.
Antisemitizmus na oboch stranách Dunaja
Generácia Vojtechových starých rodičov vyrastala a žila v Rakúsko-Uhorskej monarchii a Dunaj bol v tom čase obyčajnou riekou, brehy ktorej boli poprepájané nielen spoločným územím viacerých národov a národností, pozemkami, ale aj rodinnými väzbami. Rozpadom monarchie v roku 1918 vzniklo Československo a Maďarsko s rozdielnymi politickým režimom a z Dunaja sa stala prísna hranica. Vojtechovi rodičia teda už vyrastali a žili každý v inej krajine, hoci ich fyzicky delilo iba pár kilometrov.
Rozdielne sa v oboch krajinách vyvíjal aj postoj k židovskej menšine. Prvý protižidovský zákon bol v Maďarsku prijatý už v roku 1921. Ten limitoval počet prijatých žiakov židovského pôvodu na vysoké školy. Selektoval študentov nie na základe ich schopností a vzdelania, ale na základe pôvodu. Na druhej strane Dunaja v Československu v tých rokoch bola životná úroveň a najmä pluralita a demokracia na oveľa vyššej úrovni. Verejná aj štátna správa boli realizované predovšetkým českými úradníkmi a okrem štandardných politických strán tu pôsobili aj židovské politické strany.
O dvadsať rokov neskôr v roku 1938 nastupujúci nacistický režim v strednej Európe a Viedenská arbitráž opäť zasiahli do životov ľudí na oboch stranách Dunaja. Československo sa rozpadlo, Slovensko sa stalo vazalským štátom nacistického Nemecka a územie južného Slovenska zabralo Maďarsko. Na Slovensku boli prvé protižidovské zákony, tzv. Židovský kódex, prijaté „až“ v roku 1942 a postihovali nielen Židov, ale všetkých občanov, ktorých aspoň jeden starý rodič bol Žid. Hoci mnohé zmiešané rodiny žili ako kresťania, aj tak sa na nich tieto prísne a nezmyslené zákony vzťahovali. Táto diskriminácia teda nebola otázkou náboženstva, ale pôvodu.
Začiatok druhej svetovej vojny
Počiatky vojny obaja Vojtechovi rodičia prežívali so svojimi rodinami relatívne pokojne. Rok 1942 však zmenil osudy nielen im dvom, ale aj mnohým židovským aj nežidovským obyvateľom všetkých krajín, ktoré sa stali súčasťou hrôz druhej svetovej vojny. Mladých mužov nad dvadsať rokov povolali na nútené práce. Maďarsku či na Ukrajine kopali zákopy alebo v továrňach robili tie najťažšie práce. Vojtechov otec pracoval vo fabrike, kde vyrábali ťažké betónové traverzy. Neskôr pracoval v okolí Šopronu, kde väzni kopali protitankové zátarasy.
