Výhru mu dovolili minúť len v Tuzexe. Šachový velikán Plachetka už ako mladík remízoval s majstrom sveta
Prvý slovenský šachový veľmajster mal len 16 rokov, keď remízoval s majstrom sveta.
Ako sám hovoril, pochádzal z československej rodiny. Ján Plachetka sa narodil 18. februára 1945 v Trenčíne. Otec Bohuslav Plachetka mal korene v moravskom mestečku Zábřeh a mama Gabriela Mojtová sa narodila v Čadci. Veľkú časť života však prežila v Nitre, kde jej otec František Mojto počas ľudáckej Slovenskej republiky pôsobil ako starosta.
Jánovi rodičia sa zoznámili v Prahe počas štúdií, keď mama študovala ekonómiu a otec zememeračstvo. Jánovi rodičia sa zosobášili v Prahe krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Rozdelením Československa nastala pre oboch zložitá spoločenská aj politická situácia, keďže Slováci a Česi museli odísť každý do svojej novej vlasti.
Mama Gabriela musela opustiť dobre platenú prácu a odísť na Slovensko. „Moja mama, ktorá bola veľmi šikovná účtovníčka, dostala ponuku v Trenčíne na veľmi dobré zamestnanie a otec kupodivu tiež,“ spomínal Ján na príchod rodičov na Slovensko. „Ona robila v odevných závodoch, vtedy sa to volalo Nehera. Tam bola zamestnaná mama a otec, aby nevyšiel z praxe, tak robil takzvaného bezplatného volontéra. Aby si udržoval akúsi profesijnú prax, robil zememerača v Trenčíne. Kupodivu, ten Slovenský štát, ktorý nebol Čechom naklonený, tak ho prijal. Takto sa usadili v Trenčíne,“ doplnil.
Starý otec František Mojto
Jánovi rodičia počas druhej svetovej vojny akurát prežívali najkrajšie obdobie osobného života. Boli mladí a zamilovaní, spoločenské a politické záležitosti preto vnímali len okrajovo. Vypäté chvíle však prežívali v súvislosti so starým otcom z maminej strany, Františkom Mojtom. V komunálnej politike pôsobil od roku 1923 ako mestský poslanec a od roku 1932 ako starosta Nitry.
Počas jeho dvanásťročného mandátu Nitra prosperovala. Vybudovali sa nové školy, elektrifikácia, vydláždili sa ulice, regulovala sa rieka Nitra, vybudovala sa kanalizácia či mestský rozhlas. Mesto viedol aj v exponovanom období ľudáckeho Slovenského štátu s podporou HSĽS a ako starosta Nitry pôsobil až do marca 1945. Od augusta 1943 do februára 1945 pôsobil aj ako člen Štátnej rady Slovenskej republiky.
Napriek jeho početným intervenciám došlo aj k mnohým negatívnym javom ako boli perzekúcie židovského či odsun českého obyvateľstva. Krátko po oslobodení Nitry v apríli 1945 bol František Mojto zaistený štátnou bezpečnosťou, prepustený zo štátnej služby, uväznený a postavený pred súd. Bol obžalovaný z podporovania pronacistického režimu v prejavoch a článkoch, členstva v štátnej rade, neprimeraného obohacovania sa vo viacerých správnych radách a podobne. Súd však zobral do úvahy aj jeho protinemecké postoje, bezúhonnosť či rodinu. Bol odsúdený na osem mesiacov odňatia slobody, päť rokov straty občianskych práv a konfiškáciu majetku.
