Toto sú tradičné slovenské mená, ktoré už väčšina z nás nepozná. Zuzanu ani Petra medzi nimi nehľadajte

Mnohí Slováci sú presvedčení, že ak meno znie slovensky a používajú ho celé generácie, musí mať aj slovenský pôvod. Jazykovedkyňa Iveta Valentová však pre portál Veda na dosah upozornila, že pri viacerých obľúbených menách je pravda celkom iná. Kedysi pritom naši predkovia vyberali mená z úplne iných dôvodov než dnes – verili totiž, že môžu rozhodnúť o osude človeka.

Meno a magická moc

Výber mena pre dieťa patrí aj dnes medzi najkrajšie, ale zároveň najťažšie rozhodnutia rodičov. Kým niekto sa riadi tým, ako meno znie, iný chce nadviazať na rodinnú tradíciu alebo hľadá meno s pekným významom. Pred stovkami rokov však naši predkovia rozmýšľali úplne inak. Verili totiž, že meno môže ovplyvniť celý život človeka. „Pri výbere mena mal najvýznamnejšiu úlohu pôvodný význam slova, z ktorého vznikli, pretože vtedy ľudia verili, že osobné meno má magickú silu,“ vysvetlila Iveta Valentová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Ešte pred prijatím kresťanstva dostávali naši slovanskí predkovia meno až pri tzv. postrižinách, teda pri obrade vstupu do života dospelých.

Prečítajte si tiež: Tieto krstné mená starí rodičia neznášajú. Priznali, ktoré by svojim vnúčatám nikdy nedali

„Keďže verili, že meno má magickú moc, vyberali také mená, ktoré mali zaistiť potomkovi dobré vlastnosti a šťastný život. Napríklad základ jar– v menách Jaroslav či Jaromír súvisí s prídavným menom jarý, teda silný, prudký alebo bujarý,“ priblížila odborníčka. Slovanskí predkovia boli presvedčení, že meno dokáže človeka nielen charakterizovať, ale aj chrániť. „Meno mohlo aj odvracať pozornosť od zlých duchov, a tak chrániť svojho nositeľa, preto sa dávali aj mená typu Nemil,“ vysvetlila Valentová, ktorá prezradila aj jednu zaujímavú poveru.

Pravé slovenské mená

„Verilo sa tiež, že kto pozná pravé meno osoby, môže ovládať jej telo i dušu, môže dieťaťu uškodiť čarovaním a zaklínaním. Z obavy pred zneužitím mena preto deti mohli ostať bez mena alebo dostávali nepravé mená,“ uviedla jazykovedkyňa a dodala, že prvé slovanské mená vznikali z bežných slov, ktoré ľudia denne používali.

Prečítajte si tiež: Profesor identifikoval najkrajšie krstné meno zo všetkých. Na Slovensku ho veľmi dobre poznáme

Niektoré boli prevzaté priamo zo všeobecných podstatných mien, napríklad Strýc, Baran, Hviezda alebo Dúha. Ďalšie boli zložené z viacerých slovných základov, ako Jaromír, Vladislav, Babirad či Čarad. Vznikali dokonca aj pomocou predložiek alebo zápornej častice ne-, napríklad Bezded, Návoj, Nestaš či ženské meno Nestaša. Zo zložených mien sa postupne tvorili aj ich skrátené podoby. Napríklad z mena Kojslav vznikli mená Kojan, Kojša či Kojata. Hoci väčšina slovanských mien sa používala vo viacerých krajinách, jedno z nich považuje jazykovedkyňa za typicky slovenské.