Priložili mu zbraň k hlave a vedel, že musí ujsť. Peter Šťastný sa rozhodol pri pohľade na tehotnú Darinku
Komunisti robili všetko preto, aby meno „Šťastný“ zmizlo zo zemského povrchu.
„Peter, my sme nukleárna veľmoc a budeme tu naveky!“ lanáril Petra Šťastného jeden z komunistov, ktorí mu nechceli dať pokoj. V Československu mohol mať bezproblémový život, stačil iba podpis pre ŠtB a spolupracovať s ňou. Hviezdny hokejista odmietal zapredať sám seba a došlo to až do momentu, keď mu komunisti tzv. priložili zbraň k hlave. O jeho osude nakoniec rozhodol jediný pohľad na tehotnú manželku Darinku.
Chlieb s masťou
Narodil sa v Bratislave do početnej kresťanskej rodiny, s ktorou vyrastal vo štvrti Jama, kde mohol športovať 365 dní do roka. Zimy boli vtedy dlhšie a tuhšie a keď prišli prvé mrazy, s kamarátmi chodili po staveniskách hľadať materiál, aby si postavili mantinely a hrali hokej. Ako spomínal pre Pamäť národa, keď sa ľad roztopil, hokejku mal stále v rukách, stačilo puk vymeniť za loptičku.
Spolu s bratmi Antonom a Mariánom sa stali hviezdami bratislavského Slovana, no cesta k dresu nebola jednoduchá. Osemčlenná rodina žila z otcovho úradníckeho platu a tým najbežnejším pokrmom u Šťastných bol obyčajný chlieb natretý masťou. Okrem toho nemali dostatočný robotnícky pôvod, a tak ich budúcnosť v bývalom režime bola automaticky odsúdená na neúspech.
Nechcel zapredať sám seba
Peter Šťastný nakoniec skončil na Dimitrovke, no oveľa radšej nosil hokejovú výstroj ako montérky. „Úžasne ma to motivovalo,“ priznal Šťastný, ktorý sa k veľkému hokeju dostal omylom. Práve hral hokej na ulici, keď niekto z chlapcov zahlásil, že zajtra robia výber do Slovana.
„O piatej ráno som s Mariánom Bezákom naklusal na zimák, kde zo stodvadsať detí vyberali dvadsiatku. Asistent trénera nás nevybral,“ spomínal Peter Šťastný, ktorého zobrali až na druhý raz a ako 12-ročný začal hrať s mladšími žiakmi. Aj keď vedel dobre narábať s hokejkou, v korčuľovaní dobrý nebol. Tvrdo pracoval a nakoniec sa to vyplatilo – stal sa hokejovou hviezdou. Mnohí ho nahovárali, že napredovať bude rýchlejšie, keď vstúpi do strany.
Priložili mu zbraň k hlave
„Peter, my sme nukleárna veľmoc a budeme tu naveky!“ lanáril ho jeden z komunistov. Peter Šťastný ale vďaka hokeju mohol cestovať do zahraničia a videl, že na tom „špinavom západe“ je všetkého dostatok a že doma všetkých klamú. „Ja som nechcel zapredať sám seba,“ hovoril Šťastný, ktorého v jednom momente pritlačili k stene.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
