Medveď vie zabiť jedným šmahom laby, hovorí zoológ Martin. Toto je jeho rada pre turistov
Ak by som bol medveď, aj ja by som sa zišiel nakŕmiť do kukuričného poľa, netají zoológ.
Ktorých zvierat sa máme v našej prírode obávať a ktorých nie? Je pre nás nebezpečný aj vlk a rys? Čo odborník na šelmy odkazuje turistom pred novou letnou sezónou? V čom by nás mali poučiť tohtoročné strety človeka s medveďom?
Slovenský zoológ Martin Duľa pôsobí na Lesníckej a drevárskej fakulte Mendelovej univerzity v Brne. Venuje sa potravnej a populačnej ekológii veľkých šeliem v podmienkach strednej Európy, s hlavným zameraním na vlka a rysa. Zároveň je členom expertnej skupiny pre medveďa hnedého, ktorá združuje odborníkov z celej Európy a sveta. Pochádza zo Spišskej Novej Vsi a jeho terajším pracovným prostredím je hlavne príroda na česko-slovenskom pomedzí. Pre DOBRÉ NOVINY sa s ním o aktuálnej situácii so šelmami zhovárala Elena Slováková.
Ako vnímate súčasnú situáciu na Slovensku, kde sa medvede stali jednou z najdiskutovanejších tém spoločnosti aj politikov?
Vo všeobecnosti ju hodnotím tak, že problém sa dlhodobo na Slovensku podceňoval a teraz na to doplácame. Niekoľko vlád za sebou síce situáciu reflektovalo, ale neriešilo dostatočne a účinne. Strety človeka s medveďom nemôžeme bagatelizovať, no na druhej strane považujem niektoré veci za zbytočne nafúknuté, riešené cez emócie, čo situácii tiež nepomáha a žiaľ, na medveďoch a strachu sa vytĺka aj politický kapitál.
Dotýkajú sa Vás udalosti s medveďmi pracovne? Poskytujete napríklad odborné konzultácie, prípadne pomáhate vyhodnocovať jednotlivé incidenty?
Pokiaľ ide o formálne zapojenie, nie som členom žiadneho poradného zboru na Slovensku. Vediem však medzinárodný projekt Interreg Central Europe LECA - Supporting the coexistence and conservation of Carpathian Large Carnivores, ktorý je zameraný aj na spolužitie veľkých šeliem a ľudí v Karpatoch, vrátane medveďa. A jedným z pilotných území sú naše Vysoké Tatry, ktoré patria dlhodobo medzi najviac konfliktné územia.
Za expertnú skupinu ICUN som inicioval, aby sme kontaktovali Ministerstvo životného prostredia a ponúkli mu, ako expertný nezávislý tím pomoc s riešením problematiky medveďa na Slovensku. Od dočasnej vlády síce prišla pozitívna reakcia, avšak súčasný kabinet na našu ponuku už nereaguje. Pritom si myslím, že v záujme racionálneho vyriešenia konfliktov by bolo ideálne, ak by sa všetky zainteresované strany opierali o analýzy nezávislej expertnej skupiny odborníkov.
Ako vedec a výskumník sa však určite zaujímate o prípady, ku ktorým nedávno došlo napríklad v Demänovskej doline, na Poľane, v Liptovskom Mikuláši. Aký záver o nich ste si urobili?
Samozrejme, odborníci medzi sebou takéto udalosti konzultujú. Ja som v kontakte s kolegami, ktorí sa problematike medveďa na Slovensku dlhodobo venujú, takže mám k dispozícii informácie nielen z médií. Treba povedať, že každý stret človeka s medveďom bol iný a na každý pozeráme z iného svetla, pretože musíme brať do úvahy veľmi veľa súvislostí.
Napríklad incident v Demänovskej doline je klasickým príkladom, keď sa dvaja turisti vybrali do rizikového terénu, v ktorom nemali čo robiť. Boli ďaleko od turistických chodníkov a v mimoriadne exponovanej oblasti s medvedími brlohmi. Stalo sa im veľké nešťastie, ale v tomto prípade na ňom zviera vinu nenesie.
Slovensko pred pár týždňami šokovali zábery medveďa uháňajúceho ulicami Liptovského Mikuláša a útočiaceho na ľudí. Prekvapilo takéto správanie šelmy aj Vás?
Bola to naozaj výnimočná a unikátna situácia...
Článok pokračuje na ďalšej strane:
