Dobré noviny
Jeho výtvory chcú v Paríži aj Austrálii. Kraslice Mariána z Novej Bane majú ľudia po celom svete
TASR
TASR

Jeho výtvory chcú v Paríži aj Austrálii. Kraslice Mariána z Novej Bane majú ľudia po celom svete

Marián Jausch a jeho kraslice.
Marián Jausch a jeho kraslice. — Foto: Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Najjednoduchšia práca je podľa neho so slepačími vajíčkami.

Stovky zdobených vajíčok prejdú každý rok rukami Mariána Jauscha z Novej Bane, ktorý sa už 25 rokov venuje krasličiarstvu. Za toto obdobie sa jeho kraslice stali známymi nielen doma, ale aj za hranicami Slovenska. Veľkonočnú atmosféru dotvárajú jeho kraslice i v domácnostiach vo Francúzsku, Anglicku, Švajčiarsku, Austrálii či Mexiku.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/ULUVSK/posts/5581917585170060/?locale=ms_MY&paipv=0&eav=Afb1-WEdxwwcZ45dLxHfvH-owsDckmPPmsP-TeHXPZMW8Qkr2Mggn7qblLostMp9Duc&_rdr

Skúšal, či to dokáže

K záľube netradičnej pre mužov ho priviedla zvedavosť. „Pred 25 rokmi bola na Novej Bani výstava kraslíc, kde prišli krasličiarky z Prievidze. V tom čase začali madeirové kraslice s otvormi. Bola tam pani, ktorá mi ukázala, ako sa to robí. Prezradila mi techniku vosku, lebo ja nepoužívam voskovky, ale vosk si robím sám. Je pevnejší a nepodlieha tak teplote ako voskovky, no a potom som začal skúšať, či to dokážem,“ uviedol pre TASR Jausch.

Dodnes sa zdobeniu vajíčok venuje. Na konte má tisícky kraslíc, ktoré zdobí viacerými technikami - perforovaním, voskom či obliepaním. Medzi jeho dielkami možno nájsť vajíčka s vitrážovým efektom, kraslice zdobené krištáľmi, s klasickými motívmi, ale aj menej tradičné, inšpirované náboženskými motívmi. Vytvoril viaceré kraslice zobrazujúce krížovú cestu či obsahujúce fotografie najbližších.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/regiongron/posts/3819347324852393/?paipv=0&eav=AfaTYkdrXGIkGArh9eGKkXCoNpS3B26gGNsu20iTt0Ijx7d6j6YACtECkUqoGA9-dNI&_rdr

Slepačie sú najlepšie

Používa všetky druhy vajíčok, najjednoduchšia práca je podľa neho so slepačími, ktoré sú i najdostupnejšie. Aj keď Jausch priznáva, že istý čas bol nútený pre svoju záľubu chovať vlastné nosnice. „Ťažšie je zohnať husacie. Kedysi sa síce husi chovali v každej dedine, no teraz je toho málo a aj cenovo sú drahšie. Najdrahšie sú pštrosie a aj najťažšie sa s nimi robí, a to z toho dôvodu, že škrupina je hrubá a dosť veľa sa z nej práši. Preto brúsim väčšinou v lete vonku,“ priblížil s tým, že na jeseň a v zime ich potom dozdobuje voskom.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?