Dobré noviny
Doktorka z Harvardu: Robíte s vaším mobilom každý deň tieto tri veci? Zabíjate tým svoj mozog
Simona Gálová
Simona Gálová

Doktorka z Harvardu: Robíte s vaším mobilom každý deň tieto tri veci? Zabíjate tým svoj mozog

Lekárka z Harvardu Aditi Nerurkarová / Ilustračná fotografia
Lekárka z Harvardu Aditi Nerurkarová / Ilustračná fotografia — Foto: Reprofoto YouTube/Diary of a CEO; Freepik

Náš mozog je už od rána neustále v pohotovosti a v strese. Môžu za to práve mobilné telefóny.

2. Nedáte si s mobilom pokoj ani pred spaním

Ležíte v posteli, no spomeniete si, že ste ešte na mobile niečo neskontrolovali. Urobíte to, no smartfón neodložíte. Idete na sociálne siete, pozeráte si jedno video za druhým, ani sa nenazdáte a je dávno po polnoci. Pripomína vám to niečo? Doktorka Nerurkarová vyzýva, aby sme prestali pozerať do telefónov tesne pred spaním a neskoro v noci. Odpájame sa tak od vlastného tela a oberáme sa o ozajstný kvalitný spánok.

„To, že si mobil nedáte na nočný stolík, môže zmeniť všetko,“ vysvetlila s dodatkom, aby sme si pred našimi telefónmi vytvorili zdravé hranice. Jednou z nich by malo byť, aby neboli prítomne v našich spálňach.

Ilustračná fotografia.
Ilustračná fotografia. Foto: Freepik

1. Pozeráte sa na traumatizujúci obsah

Klimatická kríza, pandémia, vojny, videá z bojov, fotografie mŕtvych tiel. „V poslednom čase sa objavilo veľa zlých správ, v skutočnosti to vyzerá ako útok zlých správ. Jedna vec za druhou, či už je to klimatická katastrofa, konflikt v určitej časti sveta alebo niečo iné. Tok informácií je rýchly a bezprecedentný, preto neustále ‚skrolujeme‘,“ uviedla doktorka. Odkazuje na štúdie, ktoré dokazujú, že aj keď sa veci dejú stovky kilometrov od nás, dokážu nás cez správy a sociálne siete zasiahnuť tak, že môžu spôsobiť posttraumatickú stresovú poruchu.

„Je to nekonečný kruh. Čím viac videí pozeráte, tým je vaša amygdala vo väčšom vypätí, spustí sa naša primárna túžba hľadať nebezpečenstvo a ‚skrolujeme‘ ešte viac, pretože sa necítime v bezpečí,“ vysvetlila Nerurková. Nechce, aby ľudia prestali čítať alebo pozerať zlé správy, ale ide o nastavenie hraníc.

„V každej dobe a špeciálne v tej dnešnej musíme byť informovanými občanmi, ale musíme si vytvoriť digitálne hranice, aby sme si chránili zdravý rozum a duševné zdravie,“ uviedla a dodala, že ak si má človek vyberať medzi pozeraním traumatizujúceho videa či obrázkov a čítaním textov, mal by si vybrať text. Lepšie je podľa nej zapojiť sa do zbierok a pomoci, vďaka čomu nájdeme aj v ťažkých chvíľach zmysel a nádej.

Časť 2 / 2

Už ste čítali?