Pán Ladislav robí Mikuláša už pol storočia: Deti sú pri mne stále úprimné, priznajú sa ku všetkému
Najväčším hitom je aj v čase digitálnych technológií pesnička „Pred oknom, za oknom, stojí Mikuláš“.
Ešte stále sa ich pýtate: Bol si dobrý? Poslúchal si?
Samozrejme, bez toho to nejde. A musím oceniť, že aj dnešná generácia je ku mne úprimná a pravdovravná. Deti pokojne povedia, že niekedy neposlúchajú, že boli aj lenivé a nechce sa im chodiť do školy. Alebo že sú pri počítači či s mobilom dlhšie, ako majú dovolené, že knižky ich až tak veľmi nebavia. Ku všetkému sa priznajú.
Čo dostávajú za svoju úprimnosť v balíčkoch, ktorými ich obdarujete?
Sladkosti a ovocie, ani na tom sa nič nemení. Len veľkosť a hodnota balíčkov býva dnes rôzna. Dospelým môžeme prezradiť, že to závisí od toho, kto detičky na stretnutie s Mikulášom pozval. Aká bohatá je firma alebo mesto a čo si môžu dovoliť.
Majú deti ešte rešpekt pred Mikulášom?
Závisí to od veku, tie najmenšie sa niekedy aj rozplačú a boja sa. Ale väčšie bývajú na nás dobre pripravené, majú toľko básničiek a pesničiek, že sa niekedy na všetky ani nedostane.
Aký je momentálne mikulášsky hit? Čo Vám dievčatká a chlapci najčastejšie spievajú?
Ani to sa rokmi nezmenilo, stále je to tá istá pesnička: „Pred oknom, za oknom, stojí Mikuláš. Povedz nám, Mikuláš, čo v tom vreci máš...“
Do mikulášskej družiny neodmysliteľne patria čert a anjel. Koho majú deti radšej?
Myslím, že majú radšej čerta. So mnou totiž zlí čerti nechodia, moji sú vtipní, kadečo narozprávajú, povyvádzajú, debatujú s deťmi a im sa to, samozrejme, páči.
A Mikuláš má koho radšej?
Ja mám rovnako rád anjela aj čerta, sú to moji dôležití pomocníci a každý si robí svoju robotu. Jeden vymýšľa čertoviny, je špinavý, hrkoce reťazami, ten druhý prináša viac pokoja a pohody, je krásny, snaží sa deti potešiť, naučiť ich pesničky...
Čím ste, keď nie ste oblečený v mikulášskom rúchu?
Ja som už dôchodca, ale celý život som robil v oblasti kultúry, najprv vo Svite, potom v Poprade. Bol som aj riaditeľom regionálneho osvetového strediska, zastrešovali sme celé spektrum kultúry, organizovali festivaly a iné kultúrne podujatia, divadelné, folklórne súťaže...
Takže Mikuláš vám asi sám prišiel do cesty?
Presne tak. Vtedy som ešte pracoval vo Svite v centre voľného času a rozhodli sme sa, že tiež budeme organizovať Mikuláša. Dali sme ušiť kostýmy, sami sme sa do nich poobliekali a stali sme sa animátormi, ako sa to dnes moderne nazýva. V tom čase sme jazdili aj na koči ťahanom koňmi, rozdávali darčeky a zažínali vianočné výzdoby. My sme dediny a mestá rozžiarili vianočnými svetielkami a s naším príchodom sa začínal predvianočný čas.
Kam chodíte za Mikuláša najradšej?
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke:
