Einstein ako trojročný nerozprával, no rodičia z neho urobili génia. Pri výchove sa držali dvoch zásad
Albert Einstein a jeho mama Pauline. — Foto: Wiki commons
Albert Einstein nenávidel školu. Jeho rodičia ale vedeli, že to nie je preto, že by mal poruchu učenia.
Ešte ako trojročný nehovoril, ale ako 12-ročný už vedel vypočítať diferenciály a integrály. Ako je možné, že sa Albert Einstein stal géniom? Na túto otázku sa vedci snažia nájsť odpoveď už roky. Štúdia v prestížnom časopise Lancet z roku 1999 napríklad ukázala, že Einsteinovmu mozgu úplne chýbala jedna časť v prednom laloku, a tak mohla iná oblasť mozgu zaberať viac miesta.
V knihe „The Formula: Unlocking the Secrets to Raising Highly Successful Children“ ocenená novinárka Tatsha Robertsonová a ekonóm z Harvardu Ronald F. Ferguson neskúmali Einsteinov mozog, ale to, ako k jeho úspechu prispeli jeho rodičia a ich výchova. Prišli na to, že Einsteinovci sa pri výchove svojho syna držali dvoch zásad.
“We cannot solve problems with the same thinking we used to create them.”
– Albert Einstein pic.twitter.com/PHKU712kqU
V priebehu 15 rokov Robertsonová a Ferguson analyzovali 200 dospelých úspešných ľudí a ich rodičov. Ako uviedli pre CNBC, vo výskume objavili jasný vzorec.
„Prístupy, ktoré si osvojili rodičia tých detí, ktoré dosahovali dobré výsledky, mali skutočné a nápadné podobnosti, a to napriek značne rozdielnemu pôvodu a životným okolnostiam týchto rodičov,“ vysvetlila dvojica, podľa ktorej mali skúmaní rodičia osem rôznych rolí, ktorým dali rôzne názvy ako napríklad Fixátor, Odhaľovač, Filozof, Model, či Vyjednávač. Einsteinovi rodičia, Pauline a Hermann, boli podľa Robertsonovej obzvlášť zruční ako „vyjednávači“ a „odhaľovači“.
Rodičia „vyjednávači“ podporujú nezávislosť svojich detí, ale v prípade potreby vedia zasiahnuť. Pre deti vyjednávačov nie je nikdy možnosť s niečím skončiť. V roku 1884 mladý Einsten v závale hnevu hodil stoličku po svojom učiteľovi huslí, no jeho mama mu aj tak nedovolila skončiť. Zachovala sa ako pravý „vyjednávač“.
