Zamiloval sa do staršej kolegyne. Milan Ondrík a Zuzka prekonali najväčšiu krízu vďaka synčekovi

Nový seriál o mladej Trebičovčanke Ivete prekonal rekordy sledovanosti. Jedným z dôvodov je aj postava módneho návrhára Adriána, ktorého s chuťou stvárňuje obľúbený slovenský herec Milan Ondrík. Idol mnohých ženských sŕdc je držiteľom niekoľkých ocenení za najlepší mužský herecký výkon. Chýbalo pritom málo a búrlivák z Oravy sa vôbec nemusel stať hercom. Nakoniec ale vďaka tomuto krásnemu povolaniu našiel aj svoju osudovú partnerku.

Otec chcel mať futbalistu

Milan Ondrík mal detstvo, ktoré by mnohí dnes považovali za idylické. Na Orave v obce Liesek ako druhý najmladší zo siedmich súrodencov pomáhal na rodinnom hospodárstve, dojil kravy, kosil lúky a vďaka starému otcovi vyrezával z dreva. Hovoril, že sa tam chodil hrať s „latečkami“. „Dodnes si pamätám tú vôňu dreva a dielne. Tak s tým sa mi spája detstvo,“ spomínal Milan Ondrík, ktorého láska k drevu opantala natoľko, že odišiel študovať na strednú rezbársku školu.

Ako tínedžer mal ale ďalšie záľuby – otec z neho chcel mať futbalistu a vo voľnom čase bol aj hercom v ochotníckom divadle. Najskôr si myslel, že divadlo je len na to, aby robilo zábavu, no keď nastal čas odoslať prihlášky na vysoké školy, pripustil si, že by sa herectvom mohol raz aj živiť. Prihlásil sa na Vysokú školu výtvarných umení a s malou dušičkou aj na herectvo. Na rezbárstvo ho prekvapivo nezobrali, no na herectvo áno.

Na VŠMU išiel z ďalšieho jednoduchého dôvodu. „Nebola tam matematika, počas školy som recitoval a na Vianoce som hral amatérske divadlo,“ spomínal pre Pravdu Milan Ondrík, ktorý chcel okrem iného odísť z dediny do veľkého mesta. Na prijímacích skúškach uspel na prvýkrát a dostal sa do ročníka Zuzany Kronerovej. Až tam pochopil, že herectvo nie je len zábava, ale skutočná ťažká práca.

Namyslený frajerik

„Po druhom týždni som prišiel s plačom domov a sťažoval som sa na rýchly život, hlučné električky, že ma nikto nezdraví, že nikoho nepoznám a herecká tvorba nie je iba hrou,“ spomínal v rozhovore na náročné začiatky vo veľkom meste. Všetko komplikovala aj jeho dyslexia. Vždy keď čítal text prvýkrát, písmená sa mu motali a musel sa mu podrobne venovať.

Na školu a život v Bratislave si nakoniec zvykol pomerne rýchlo. Pomohlo aj to, že na VŠMU stretol o štyri roky staršiu herečku Zuzanu Moravcovú.

Článok pokračuje na ďalšej strane: